Prežila som krásne Vianoce, výnimočný Silvester a nový rok sa začal jednou prekrásnou rozprávkou. S Mikeom sme boli neustále spolu, buď sme sa venovali jeden druhému alebo sme sa učili. Nikdy som sa necítila šťastnejšia a nevedela som si predstaviť deň bez toho aby sme sa nevideli, nepovedali si pekné slová, nepobozkali sa a neprežívali krásne chvíle. Až nastala opäť škola. Myslela som si, že ma to nevezme, no od rána som sa cítila divne.
„Dnes si nejak ticho,“ povedal Mike, keď nás viezol do školy.
„Ja len uvažujem, že odkedy spolu chodíme, neboli sme v škole.“
„A? Aj tak to kvôli facebooku vie celá škola.“
„No áno, ale na verejnosti sme ako pár ešte neboli.“
Usmial sa a chytil ma popri šoférovaní za ruku: „všetko ma svoje po prvé.“
„Ja viem, ale čo sa týka našej školy, mám zmiešané pocity.“
„Neboj sa. Všetko bude dobré,“ zabočil na školské parkovisko a zaparkoval. Vystúpili sme a kráčali po chodníku k vchodu. Všetci stíchli a tvárili sa akoby nič. No cítila som na chrbte ich pohľady keď sme prešli.
„Obzerajú sa,“ skonštatovala som.
„A? Nech,“ usmial sa a chytil ma okolo pásu. Zastala som a pobozkala ho.
23.6.
Stála som pred zrkadlom a obzerala sa. Mala som na sebe krásne, voľné, letné, biele šaty a tešila sa na dnešný večer. S Mikeom sme mali dnes oslavovali pol roka. A pripadalo mi to, akoby hrozný život predtým ako som spoznala Mikea nikdy neexistoval. A čerešnička na vrchu? List ktorý mi dnes prišiel z Košickej medicíny. Prijali ma! Nevedela som sa dočkať kým mu tu novinku neoznámim. Mikovi prišlo rozhodnutie o prijatí ešte minulý týždeň. Veď sme aj zmaturovali na jednotky. A veľmi ma to tešilo.
„Nen,“ vošla mi do izby mama,“ prišiel Mike.“
„Dik,“ usmiala som sa a zbehla dole. Silno som ho objala.
„Ahoj láska,“ stisol ma.
„Ahoj zlatko,“ pobozkala som ho na privítanie a nechcela pustiť.
„Vyzeráš krásne.“
„Ďakujem.“
„Ideme?“ pohladil ma po tvári. Prikývla som a vybrali sme sa peši dole dedinou.
„Čo si dnes robil?“
„Bol som s Andreasom. Podpísal zmluvu s Košicami.“
„Viem. Počula som od Kat. Išli sa pozrieť po bytoch.“
Totiž Kat prijali na prekladateľstvo do Košíc. A Andreasova zmluva len dopomohla k tomu aby si v Košiciach kúpili byt a bývali spolu napriek jemným námietkam našej mamy.
„Čiže výšku odkladá?“
„Áno,“ odpovedal Mike,“ má zmluvu a je v siedmom nebi.“
„Aj ja mám jednu novinku,“ usmiala som sa.
„Akú?“
„Takú, že aj my dvaja si môžeme nájsť byt v Košiciach,“ nadšením som chcela lietať.
„Počkaj,“ zastal,“ prijali ťa na medinu?“
Prikývla som. No nereagoval. Ticho stál.
„Čakala by som nejakú reakciu. Najlepšie nadšenie.“
Akoby sa spamätal, nahodil úsmev a dal mi vlasy za ucho: „samozrejme, že sa teším, že ťa prijali. Nezaslúžil si to nikto viac ako ty.“
„Ďakujem. Ale vidím na tebe, že sa niečo deje.“
„Tak dobre,“ posadil sa na lavičku,“ musím ti niečo povedať.“
„Počúvam,“ sadla som si k nemu.
„Ty vieš ako milujem hokej. Dokonca si ma zažila aj v Helsinkách.“
Usmiala som sa nad spomienkou: „po návrate som tri dni nemohla rozprávať.“
„Chcem aby si chápala, že je to pre mňa dôl....“
„Už viem. Ty si smutný, že Andreas dostal zmluvu a ty nie? Aj ty sa raz dočkáš. Je to len mesiac, čo nie si v škole. Zatiaľ počkáš na výške.“
„Nen,“ pozrel do zeme,“ nejde o to.“
„A o čo?“
„Ja som zmluvu dostal. Ešte skôr ako Andreas. Len nepodpísal. Teda zatiaľ,“ pošepkal. Ani na mňa nepozrel.
„Čo? Tebe vadia Košice?“ žartovala som.
„Nie. Neboli to Košice.“
„Tak ti vadí slovenská liga?“ stále som sa snažila o humorný tón, no pomaly som začínala tušiť, že to bude niečo zlé.
„Nie.“
„Tak čo to bol za tím?“ spýtala som sa priamo.
Zdvihol na mňa pohľad: „Montreal Hamilton Bulldogs.“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hereiam
26. 2.febuára 2013 17:01
jooj, toto bude napínavé..
Napíš svoj komentár