„Áno,“ prikývol.
„Takže aj keby ostaneme spolu, tak sa sem nebudeš vracať.“
„Budem sa vracať k tebe. Nen ja nechcem o teba prísť.“
„Ani ja o teba. Ale ty mi stále tajíš veci a to sa vo vzťahu nerobí.“
„Ten včerajšok ma veľmi mrzí. Pôjdeme na večeru?“ usmial sa.
„Myslíš, že sa tým všetko vyrieši? Že pôjdeme na večeru, dáš mi darček a bude to fajn? Mne nejde o darčeky ani o večeru. Ja chcem byť s tebou. Mať ťa pri sebe. Dokazovať ti lásku, aby si ty mne dokazoval lásku. A nie, že odídeš, predáš dom a všetko sa v našom vzťahu posere. Lebo to tak bude ak odídeš.“
„Nemusí to tak dopadnúť. Nemôžeme to aspoň skúsiť?“
„Fajn,“ prekrížila som si ruky,“ ale dám ti otázku. Už si podpísal zmluvu?“
Ostal na mňa nemo hľadieť. Zaskočilo ho to.
„Podpísal?“ zopakovala som.
„Áno.“
„Bez toho aby sme to vyriešili. Myslím , že skúška stroskotala.“
„To myslíš vážne?“
„Áno, aj keď nerada.“
O dva týždne:
Kráčala som hore dedinou domov z obchodu. V taške som mala nákup a počúvala som iPod. Odvtedy čo som sa rozišla s Mikeom sa toho veľa zmenilo. Denne pred domom oproti zastávali autá a dávali ponuky na kúpu. Predvčerom dokonca dom ževraj predali. Ceduľa s nápisom na predaj sa stratila a mňa to utvrdilo v tom, že naozaj Mike odchádza, a že s tým nič nespravím. A ja? Vymazala som všetky spoločné fotky, mp3-ky od Mikea a darčeky schovala pod posteľ. Plač sa stal mojou každodennou súčasťou.
Keď som došla k domu, odomkla som a vyzula sa.
„Ahoj,“ ozvalo sa za mnou. Nákup mi popadal a nadskočila som.
„Zbláznila si sa?“ otočila som sa na Kat,“ skoro ma porazilo. Čo tu vlastne robíš?“ zberala som nákup po zemi.
„Prepáč. Nechcela som ťa vystrašiť. Prišla som si len po zvyšok vecí.“
„Jasné,“ vošla som do kuchyne a vybaľovala potraviny.
„Si smutná kvôli zajtrajšku?“ nasledovala ma a sadla si k stolu.
„Zajtrajšku?“ odložila som džús a mlieko.
„No. Nevieš čo sa zajtra deje?“
„Je pondelok?“ smiala som sa. Síce na silu.
„Ty si sa s Mikeom nerozprávala?“
Zastala som so špagetami v ruke: „nie. Už dva týždne. Odkedy si zrušil na facebooku náš vzťah.“
„Vieš o tom, že si príliš hrdá?“
„Nie som hrdá. Len očakávam od priateľa lásku a pravdu.“
„Nen ľúbiš ho. Aj on teba. Vzťah na diaľku nemusí byť zlý.“
„Kat buď rada, že máš Andreasa vkuse pri sebe, bývate vo svojom byte a nemáte problémy. Od ženy šťasteny počúvať rady nechcem,“ odložila som chlieb.
„Ako myslíš. Ale zajtra ráno Mike odchádza.“
Otočila som sa a zadržiavala slzy. Veľmi som ho chcela pri sebe. Šibalo mi z neho. Zo samoty. Kat bola preč, mama a Dávid pracovali a ja som prázdniny trávila osamote, v plači, smútku.
„Si v pohode?“ podišla ku mne.
„Som. Mike je minulosť,“ prehltla som slzy a ďalej upratovala.
„Si si istá?“
„Áno.“
„Tak dobre. Ponáhľam sa domov aby som dovybaľovala posledné veci. Keby niečo, pokojne príď,“ objala ma a odišla. Položila som pohár, zosunula sa na zem a plakala. Už dnes odíde. Po pár minútach som si vzala zmrzlinu, zapla v obývačke evanescence, sadla na gauč a jedla, jedla, jedla. Započúvala som sa do hudby keď ma vyrušil zvonček. Položila som zmrzlinu a bez nálady otvorila dvere. Uvidela som Mikea.
„Ahoj,“ pozdravil ma.
„A...hoj,“ odzdravila som prekvapene.
„Chcel som ti povedať, že ráno odchádzam.“
„Viem. Kat mi to povedala. Ešte niečo?“
„Áno,“ odpovedal a začal ma bozkávať. Keby mi niekto tvrdil, že sa niečo také stane, vysmiala by som ho a povedala, že by som Mikea nakopala a nakričala na neho. Ale teraz? Namiesto toho som ho stiahla dnu a bozkávala. Po chvíli ma oprel o stenu a bozkával na krku. Zatvorila som oči a nechala sa unášať snami, ktoré sa postupne stavali skutočnosťou. Ani neviem ako, už sme boli v mojej izbe, vyzliekali sa, ľahla som si na posteľ a Mike bol nado mnou. Kedysi som sa sexu bála. Skôr toho, že by ma videl nahú (hanbila som sa) ako toho samotného spojenia. Ale teraz mi to bolo úplne jedno. Ľúbila som ho, bozkávala, držala a chcela byť len jeho. To sa mi aj splnilo. Po všetkom si ma pritiahol do náručia.
„Kedy príde tvoja mama?“ dal mi vlasy za ucho a usmieval sa.
„Až zajtra. Má nočnú. A Dávid má dôležitý proces.“
Pohladil ma. To som potrebovala. Zatvorila som oči, usmievala sa a pomaly zaspala.
Zobudila som sa až na druhý deň na slnečné lúče, ktoré mi svietili do tváre. Otvorila som oči a všimla si, že som pod prikrývkou nahá. Naplno som si uvedomila, čo sa včera stalo. Najmä to, že Mike vedľa mňa už nebol. Obliekla som s nohavičky, tielko, nohavice, umyla si tvár a nasadla do auta. Zastavila som až pred jednou bytovkou na sídlisku v Košiciach a vyšla na piate poschodie. Zazvonila som. Otvorila mi Kat. Nevydržala som to, vyšli mi slzy a rozvzlykala som sa: „nie som v pohode.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bebubi
4. 3.marca 2013 19:49
Skvelé..oplatí sa čakať na ďalšiu časť
Napíš svoj komentár