„U Kat a Andreasa je návšteva,“ vysvetlila som.
„Preto si musela odísť?“
„Áno. Lebo ňou je Mike.“
„On sa vrátil?“
„Mňa sa nepýtaj. Videli sme sa desať minút, stihli sme sa pohádať a odišla som.“
„Mrzí ma to.“
„Mňa už dávno nie,“ zaklamala som a šla do sprchy kde som sa v rámci možností upokojila. Kat sa u nás objavila až na druhý deň ráno. Akurát som si robila raňajky.
„Prepáč, že sme včera neprišli aj keď sme to sľúbili,“ ospravedlňovala sa.
„To nevadí. Kde si nechala Andreasa?“
„Doma. Vyspáva s Mikeom opicu. Vymklo sa im to spod kontroly. Dovolila som Andreasovi ísť s chalanmi z tímu osláviť titul a vrátil sa s Mikeom pred dvoma hodinami.“
„To isté bolo aj minulý rok. Mohla si to čakať,“ usmievala som sa nad jej naivitou.
„Až tak veľmi mi to nevadí. Keď to spraví raz za rok a po roku sa vidí s najlepším kamarátom, má to odpustené.“
„Samozrejme,“ zaliala som dve šálky s kávou, položila ich na stôl a sadla si oproti Kat,“ čo si mi to chcela včera povedať?“
„Andreas je v poslednom čase divný. Má divné telefonáty a ničomu nerozumiem.“
„V tomto ti neporadím. Nemám ani chalana, ani nijaké skúsenosti,“ odchlipla som si.
„Máš nejaké. S Mikeom.“
Rozosmiala som sa: „to pokladáš za skúsenosti? Trvalo to pol roka a na výročie sme sa rozišli. A ak ti poviem, kedy sa začal správať divne, tak by si sa začala strachovať.“
Položila šálku na stôl: „prosím. Povedz.“
„Tak dobre. Ale myslí na to, že to nemusí byť aj jeho prípad.“
Prikývla.
„Mike sa začal správať tak ako hovoríš, až keď dostal ponuku od Montrealu.“
„Myslíš, že Andreas plánuje odísť?“
„Ja neviem. Len ti odpovedám na otázky,“ nechcela som Andreasa neprávom obviniť.
„Ale ja by som rada odcestovala preč. Byť v zahraničí,“ zasvietili jej oči.
„Nechápem ako my dve môžeme byť sestry. Dokonca dvojičky.“
„Ty si nechcela odísť kvôli škole. Vždy si chcela byť lekárkou. A ja? Ak by som mala možnosť odísť, za hodinu som schopná odletieť. Preto študujem tlmočníctvo. Mojim snom je objavovať svet. A Andreas? On je krásnou čerešničkou na tomto sne.“
„Len aby ťa nakoniec neovalil tehlou a aby si nedopadla tvrdo na hubu.“
„Prečo musíš byť taká pesimistka?“
„To isté mi včera povedal aj Mike,“ spomenula som si.
„A je to pravda. Mimochodom čo sa udialo?“
„Nič. Videla som ho v uteráku, začali sme si všetko vyčítať, pohádali sme sa a odišla som.“
„Zase?“ zosmutnela.
„Nepozeraj na mňa ako kocúr zo Shreka. Mike a ja je minulosť. Mimochodom prečo sa vrátil?“
„Andreas len povedal, že u nás na pár dní ostane. Dôvod neviem. Oznámil mi to v posteli a hneď na to sme sa milovali. Mám podozrenie, že preto, aby som neprotestovala.“
„Príliš detailov.“
„Prepáč,“ rozosmiala sa,“ a keď sme už pri návštevách, prečo si včera prišla k nám?“
Nadýchla som sa a vyrozprávala jej všetko čo sa včera stalo v službe.
Mike:
Zobudil som sa na neskutočnú bolesť hlavy. Chytil som si ju a nebol schopný otvoriť oči.
„Zomieram.“
„Ak nesklapneš tak ťa zabijem ja,“ počul som Andreasa.
„Mne je zle,“ otočil som sa a zrazu sa ocitol na zemi,“ ku*va! Au!“
„Čo robíš?“ nahol sa nado mňa z gauča Andreas.
Až teraz som si uvedomil, že som u Kat a Andreasa. Spal som na jednej časti rohovej sedačky a Andreas na druhej.
„Spadol som,“ opatrne som sa postavil a ľahol si späť na sedačku,“ čo sa vlastne včera dialo?“
„Oslavovali sme.“
„Aha... a ja som si znova spomenul aké je to piť s východniarmi. Nikdy viac.“
„Zvykaj si,“ posadil sa,“ zlatko?!“ zakričal na celý byt.
„Au! Prestaň kričať!“ hodil som do neho vankúš a chytil si hlavu.
„Asi šla preč,“ postavil sa a otvoril okno. Potom sa vybral do kuchyne.
„Na raňajky si poprosím krabičku aspirínu, tri litre čistej vody a revolver.“
„Máš nohy aj ruky. Poslúž si,“ odbil ma.
„Fajn. Aj prirodzená smrť je vykúpením,“ ďalej som ležal.
„Našiel som odkaz od Kat,“ vrátil sa s papierikom v ruke a sadol si ku mne,“ Ahojte milí ožrani. Idem na celý deň preč a dúfam, že keď sa vrátim, nenájdem nikde známky po vašej bujarej noci. Inak si ma obaja neprajte. P.S. 1. : v chladničke máte vývar. P.S. 2.: zlatko ľúbim ťa,“ smial sa z toho.
Dal som si preč vankúš z tváre: „vážne si ju chceš vziať?“
„Áno. Nepočul si? Zlatko, ľúbim ťa. Dúfam, že si nezabudol prsteň.“
„Nie. Zháňal som ho tri dni. Za to si zaslúžim raňajky aké som si objednal. Plus vývar. Maj sa,“ otočil som sa mu chrbtom a zakryl sa až po hlavu.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
janini
10. 3.marca 2013 19:51
som zvedavá na ďalšie časti
Napíš svoj komentár