„Ahojte,“ vrátila som sa domov zo školy a vyzúvala si pri dverách lodičky.
„Ahoj,“ prišiel ku mne Andreas a privítal ma bozkom.
„Ako dopadol dnešný pohovor s trénerom?“ zaujímala som sa,“ neozval si sa mi.“
„Nechcel som ťa rušiť pri štúdiu.“
„Mňa nikdy nerušíš,“
„Vážne?“ bozkami zišiel na krk. Trochu sa mi podlomili kolená.
„Je tu Mike,“ pošepkala som mu.
„Nie je.“
„Čo?“ odtiahla som sa,“ kde šiel?“
„Plán bol hotel no nakoniec skončil u Dávida a tvojej mamy.“
Vybuchla som smiechom: „to nemyslíš vážne.“
„Bol tu Dávid a keď počul, že Mike ide do hotela, pozval ho k nim.“
„Ale tam býva Nena.“
„To isté povedal aj Mike no Dávid na tom trval.“
„Nena to nevydrží,“ bola som si tým istá.
„Myslím, že ani Mike. Otázne je v akom slova zmysle,“ usmieval sa.
„Prestaň. Určite po sebe neskočia. Hádajú sa.“
„Ja by som si tým taký istý nebol. Predtým ako Mike odišiel tak spolu spali.“
„Nena nie je ten typ. Podľa mňa s Mikeom nadobro skončila. A prečo vlastne musel Mike odísť?“
„To je jedno.“
„Nie je! Ide o moju sestru ktorej zlomil srdce.“
„Teoreticky ona zlomila jemu. Ona nechala jeho.“
„Detail,“ naštvane som šla do obývačky.
„Zlatko,“ chytil ma za ruku,“ mám nápad.“
„Vážne? Ako nakopeme tvojho kamaráta?“
„Nie,“ usmial sa,“ pôjdeme na večeru.“
„Waw,“ hneď sa mi vrátila radosť a optimistická nálada,“ a kam?“
„Kam len chceš. A poviem ti novinky o majstrovstvách sveta v hokeji.“
Zatlieskala som: „môžem ťa volať reprezentantom slovenska na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji?“
S úsmevom prikývol.
„Aaaaaa!!!“ skočila som na neho a tešila sa,“ gratulujeeeeem!“
Neudržal rovnováhu a spadli sme na gauč. Vôbec sme nevnímali bolesť. Nič. Len lásku a túžbu byť s tým druhým. Bozkávali sme sa, dotýkali, hladili až milovali ešte pred večerou.
Nena:
Až do večera som sedela za notebookom a hľadala nejaké veci kvôli Emke. Musela som na ňu myslieť. No najviac som potrebovala rady od Dávida. Preto som ho netrpezlivo čakala. Keď sa odomkli dvere, vybehla som k nim.
„Potrebujem radu,“ uvidela som Dávida,“ ide o j...,“ zasekla som sa. Hneď za Dávidom totiž vošiel Mike,“ a ten tu čo chce?“
„Hovoril som ti, že lepšie bude ak pôjdem do hotela.“
„Mike prestaň. Poznáme sa roky. Nen dve noci vydržíš,“ pohľadom ma prosil Dávid.
„Ja áno, čo sa týka jeho, za to neručím,“ nútene som sa usmiala.
„Očividne budem Nene vadiť,“ rozprával sa s Dávidom. Akoby som tam nebola.
„Ale nebudeš,“ povedala som trpko,“ mám ťa už dávno za mnou.“
„Tak potom.... dobre,“ pozrel na mňa. Akoby chcel ukázať opak,“ kde sa môžem zložiť?“
„V hornej obývačke,“ usmernil ho Dávid a Mike sa vybral hore. Keď bol dostatočne ďaleko, buchla som Dávida do ramena.
„Si normálny?! On ma spať u nás?“
„Nepovedala si náhodou, že ho máš za sebou? Nemôžem ho nechať v hoteli.“
„A? Jemu by stačila psia búda,“ prekrížila som si ruky.
„Nen! Prosím ťa o dve noci. Jednu,“ ukázal prst,“ druhú,“ ukázal druhý.
„Dobre. Ako chceš. Mám ho za sebou,“ opakovala som skôr sebe,“ prežijem to. Ale potrebovala by som od teba niečo zistiť.“
„Čo také?“
„Nemohli by sme ísť do tvojej pracovne?“
Keď sme si sadli k stolu a začal sa vypytovať, odhodlala som sa. Muselo to raz prísť.
„Ide o .... ako je to s adopciou pri slobodnej žene?“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hereiam
15. 3.marca 2013 18:25
jeeeej
Napíš svoj komentár