Ak slnko zapadne.... raz musí prísť aj jeho východ 40.

„Neznamená, no klamal si ma. A to sa nedá len tak odpustiť.“
„V pravom slova zmysle som ti neklamal. Len som ti o zmluve povedal trošku neskôr.“
„Ako dlho o nej vedel Andreas?“ prekrížila som si ruky a zaborila do neho pohľad.
„Mesiac. Ponúkli mi ju hneď po poslednom zápase za školu.“
„Vidíš. A ja som sa to dozvedela podstatne neskoro nie „trošku neskôr“ ako si myslíš.“
„Nen je to minulosť. Nechcel sa hádať dookola o tom istom. Mrzí ma to. Neskutočne. Ale stále ťa mám rád,“ posunul sa na gauči,“ tak si sadni a hovor.“
„Neviem či zvládnem rozprávať sa s tebou ako s kamarátom.“
„Skús to.“
Chvíľu som váhala a nakoniec som si k nemu prisadla.
„Predstáv si, že som Kat,“ narovnal sa a vypol hrudník.
Vybuchla som smiechom: „to sa nedá. A Kat tak nesedí.“
„Ale ja som chlap. A nemám kozy. Musím ich zahrať.“
Rozosmiala som sa ešte viac a chytila som sa za brucho.
„Vieš čo je zvláštne? Za tie tri roky som zabudol na veľa vecí. Na tento gauč, na môj bývalý dom, na spolužiakov, no na teba a tvoj úsmev keď ťa rozosmejem nie. Nikdy nezabudnem.“
Prestala som sa smiať a zvážnela som: „ani ja nikdy nezabudnem na teba. Naučil si ma žiť. A bol si môj prvý. Vo všetkom.“
„Ty môj prvý skutočný vzťah, kde bola aj láska.“
Pozerali sme si navzájom do očí, čušali sme a napätie bolo cítiť v celej miestnosti. Teda aspoň ja som ho cítila.
„Ešte si mi nepovedala čo sa stalo, že si smutná,“ prerušil ticho.
„Jasne,“ spamätala som sa a začala mu rozprávať všetko čo sa stalo s Emkou.
„Chceš si ju adoptovať?“ spýtal sa šokovane.
„Áno. Je neskutočná. Získala si ma už prvým pohľadom keď sa narodila. Nedopustím aby ostala v domove. Je černoška. Nikto si ju neadoptuje. A ja šancu nemám. Zatiaľ.“
„Raz si ju možno adoptuješ.“
„Čo dovtedy?“ pozrela som do zeme. Znovu sa mi chcelo plakať.
„Budeš za ňou chodiť.“
„Mám ju rada,“ rozplakala som sa. Prisunul sa bližšie a objal ma. Objatie som opätovala a naozaj mi to pomáhalo. No rozhodne to nebolo preto, žeby som ho brala ako kamaráta. Nikdy som ho tak nebrala a už ani brať nebudem. Ľúbila som ho.
„Neplač,“ utrel mi slzy.
„Nen?!“ ozvala sa zdola mama,“ prestrieš riad na večeru?“
Odtiahla som sa od Mikea: „musím ísť,“ postavila som sa, opláchla si tvár kúpeľni a zišla dole za mamou.
Keď zistila, že u nás Mike spí, nebola nadšená. K tomu jej Dávid povedal o mojom nápade s adopciou.
„To nemyslíš vážne. Nen, uvedom si, že ako budúca lekárka si musíš od určitých vecí držať odstup.“
„Ale ja nechcem! Pretože Emka si ma získala. A nebudem odporná, bezcitná a neempatická.“
„Prosím?! Podľa teba som bezcitná?!“
„Pokiaľ nechápeš prečo mi na Emke záleží tak áno,“ nahnevane som sa otočila a kráčala rozhodne hore. Tam som zbadala Mikea, ktorý bol na laptope. Nereagovala som, vzala si pyžamo a zatvorila sa v kúpeľni. Keď zo mňa opadla zlosť, smútok, všetko dokopy, zababušila som sa do županu a vyšla. Mike ležal na gauči v perinách. Stále sa hral na laptope.
„Teraz sa hneváš na mamu?“ zdvihol na mňa pohľad.
„Áno. Nepodporila ma.“
„Čuduješ sa jej? Máš 22 rokov a chceš si adoptovať dieťa. Bez práce, priateľa...“
„Počkaj,“ zastavila som ho,“ ako vieš, že nemám priateľa?“
Zrejme ho to zaujalo, lebo sa postavil a došiel ku mne: „a máš?“
„No.... mám,“ zaklamala som. Trošku podpichla.
„Neverím,“ usmial sa.
„Tak ver,“ uškrnula som sa.
„Vážne? A vadilo by mu toto?“ začal ma bozkávať.
„Prestaň,“ odtiahla som sa,“ áno vadilo!“
Uškrnul sa on: „nikoho nemáš.“
„Skús to urobiť ešte raz a uvidíš,“ varovala som ho.
„Čo uvidím?“ pritiahol si ma za pás.
„Môj priateľ ti rozbije ústa,“ hrdo som sa narovnala.
„Nikoho nemáš,“ rozviazal mi župan. Pod ním som mala len dlhé tričko nad kolená a nohavičky.
„Prestaň,“ chytila som mu ruky.
„Nikto mi nerozbije ústa,“ chytil ma za ruku, otvoril dvere mojej izby a vtiahol ma dnu.
„Čo robíš?“ upozorňovala som ho no chcela som sa podvedome usmiať.
„Vieš čo robím,“ stiahol ma na posteľ. Potom si nado mňa kľakol. Najskôr som sa bránila, no po chvíli som mu dotyky opätovala a bozkávala ho. Pripadala som si ako Slnce, seno a par facek s vetou: Ne, ne ,ne, nebo rači jó.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu