„Mária si ťa vôbec neváži a klame ti do očí,“ sadla si v obývačke na sedačku, prekrížila si dlhé, štíhle nohy spod červenej minisukne a usmievala sa na mňa. Prechádzal som po nich pohľadom a potom po výstrihu, ktorý mala hlboký z polorozopnutej bielej blúzke.
„Chceš nás proti sebe poštvať?“ hádal som.
„Nie,“ pokrútila hlavou, „si príliš dôležitý človek na to, aby si z teba robila dobrý deň nejaká drobná chudera a štetka.“
„Vážne si predo mnou Máriu nazvala štetkou?“ opýtal som sa podráždene.
Z papierov vytiahla fotku a podala mi ju: „myslíš, že neprávom?“
Prezrel som si ju a nemohol uveriť čo vidím. Mária bola oblečená úplne inak ako obvykle a v nejakom bare sa bozkávala s neznámym, zmaľovaným, zoženštilým chalanom.
„A tu,“ postavila sa predo mňa, „sú ich správy z facebooku.“
Začítal som sa do ich dlhých konverzácií a stále nemohol uveriť tomu, že toto písala Mária.
„To je suka...,“ nezmohol som sa na nijaké iné slová.
„Môžem otázku?“ zdvihla ruku a položila mi ju na rameno. Prestal som čítať a zahľadel sa jej do tváre.
„Skús.“
„Prečo na nej tak chorobne lipneš? Nie je jednoduchšie poslať ju do riti?“
„Práve preto, že je taká. Časom pochopí, že nemá na výber a bude ma prosiť na kolenách,“ predpovedal som s istotou.
Rukou mi prešla na tvár: „a ja ťa môžem prosiť na kolenách?“
Prikývol som: „skús to.“
Pritlačila sa o mňa celým telom, bozkávala ma na pery a postupne prechádzala na krk a nižšie. Rozopínala mi gombíky košele, vzrušovala ma perami až si kľakla a stiahla mi nohavice.
„Ešte stále na mňa nemáš náladu?“ pýtala sa ma s pobavením, keď sme po všetkom ležali nahí na mojej posteli a fajčili cigarety.
„Musím uznať, že ovládaš dobré manipulačné techniky.“
„Aj ja si myslím,“ prikývla a vyfúkla dym, „čo s Máriou?“
„To už nechaj na mňa.“
Zahasila cigaretu, postavila sa a začala sa obliekať. Pozoroval som ju a uvažoval.
„Vidíme sa pozajtra v škole,“ obúvala si lodičky.
„Nie,“ nespúšťal som z nej pohľad.
„Ako to, že nie?“ nerozumela a vystrela sa.
„Zajtra o piatej prídeš ku mne.“
Prekrížila si ruky na hrudi: „nemáš náhodou priateľku?“
„Nešlo ti náhodou o to, aby som si ťa vydržiaval?“
Rozosmiala sa: „nešlo. Na to mám iných. Šlo o to, že ma tvoja povaha vzrušuje.“
„V tom prípade sa vidíme zajtra o piatej.“
Bez slova sa otočila a odišla. Počkal som kým zabuchne dvere, zhasil cigaretu a vytiahol mobil. Vytočil som známe číslo a čakal kým zdvihne.
„Ahoj... mám pre teba prácu. Ide o Nathana Rubena.“
Nat:
Nastal November a robil som na školských zápočtových prácach. Sedel som v školskom štúdiu, keď sa otvorili dvere.
„Ahoj,“ pozdravil ma Jerry.
„Ahoj,“ ďalej som pracoval.
Položil si tašku na stoličku vedľa mňa a prestupoval z nohy na nohu. Prestal som pracovať a otočil sa na neho.
„Buď ti treba na malú, alebo vyklop čo sa deje, lebo sa ponáhľam, aby som mohol ísť za Nen.“
Ostal stáť ako prikovaný a potom si rezignovane povzdychol: „neviem ako ti to mám povedať.“
„Najlepšie slovami,“ zabával som sa na ňom.
„Prestaň si zo mňa robiť prdel, dobre? Ide o Niky a mňa.“
„Ak ju chceš náhodou nechať, tak sa priprav, že ťa poženiem ako psa.“
„Čo? Nie,“ bránil sa.
„Tak potom je azda tehotná?“
Zbledol: „nie! Teda... aspoň dúfam, že nie.“
„Ide to z teba ako z chlpatej deky. Hovor čo sa deje.“
Niečo vytiahol z vrecka a následne som uvidel krabičku s krásnym zásnubným prsteňom.
„Prepáč Jerry, ale som zadaný. Nena by sa nepotešila, kebyže si ťa vezmem.“
Zatvoril krabičku, odložil ju do tašky a bez slova odchádzal.
Rozosmial som sa: „Jerry, len si robím srandu.“
„Odkedy si s Nenou, tak máš neskutočne optimistickú náladu, no sú témy, kedy sa nehodí žartovať,“ sfúkol ma kriticky.
„Ospravedlňujem sa, no prečo niečo také riešiš so mnou? Týka sa to teba a Niky. Čo ja s tým?“
„Lebo som chcel tvoju podporu a pomoc pri požiadaní o jej ruku!“
Ostal som šokovaný a po spamätaní sa postavil: „chceš moje odobrenie?“
„Nat... si môj najlepší kamarát už roky, stál si pri mne, ja som stál pri tebe, zažili sme dobré aj zlé časy, no zakaždým sme veci robili spoločne. Niky je tvoja sestra, si pre ňu všetko a zaslúžime si tvoju podporu a ak mi pomôžeš v požiadaní o jej ruku, splatíš jej všetko, čo kvôli tebe prežívala pred skoro dvoma rokmi.“
Uložil som svoju prácu, pri ktorej ma vyrušil, poriadne sa usadil a plný sústredenia počúval jeho plán. Musel som uznať, že to mal premyslené do posledného detailu a nestačil som sa diviť.
„Ako dlho to plánuješ?“ zaujímalo ma.
„Odkedy sme s Niky prehrali 50-ku a vôbec nás to netrápilo.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár