Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem V.

Otvorila som dvere a hľadala v stole jeho adresár. Ticho aby som ho nezobudila. Našla som čo som chcela, sadla som si na stoličku a pri lampe hľadala Severus Snape. Pradiarská ulica. Usmiala som sa, vložila ho s5 a premiestnila som sa blízko tohto domu. Prešla som chodníkom až k vchodovým dverám. Zaklopala som.
Veď sa ešte svietilo v jednom okne. Počula som kroky a hneď sa otvorili dvere. Prižmúrila som oči, lebo svetlo zvnútra ma v tme oslepilo.
"Vy?" pozeral na mňa.
"Áno," akoby nič som vošla dnu.
"Nespomínam si, žeby som vás pozval ďalej," zatvoril. Na chodbe som sa k nemu otočila:
"A keď ste prišli ku mne a Remusovi? Tiež ste vošli. A tiež som vás nepozvala."
"Myslím, že ste si mohli odpustiť príchod do môjho domu," priblížil sa.
"Nie," tiež som sa priblížila," ospravedlnila som sa. Vždy sa ospravedlňujem. A už ma to prestáva baviť! Viete prečo sa vždy urážate? Lebo nestrpíte pravdu! Povedzte mi jeden môj argument, ktorý sa nezakladal na pravde!"
Jeho pohľad ma prepichoval. Tými jeho neuveriteľne tmavými očami. Hľadela som do nich a strácala sa. Ešte nikdy som nevidela niečo tak tajomné... tak fascinujúce pre mňa. A to len v pohľade. Keď sa v nich objavilo rozhorčenie, vrátila som sa do reality a hnevu.
"Jeden? Ja ich mám viac. Odkiaľ viete akú som ja mal výchovu? Odkiaľ viete, že ľudí neviem pochopiť? A akým právom zo mňa robíte idiota ktorý nevie čo to je svedomie?!" priblížil sa ku mne.
"A vy akým právom zo mňa v jednom kuse robíte decko, ktoré sa ledva samo vyciká?!" priblížila som sa ešte viac. Hľadeli sme si navzájom do očí. Cítila som ako mnou v jednom kuse prechádzajú prekrásne zimomriavky. Cítila som šteklenie v bruchu a vedela som, že sa teraz niečo stane.
Ako mi hlavou prešla táto myšlienka, naraz sme sa začali bozkávať. Keď videl, že mu to opätujem, pritlačil ma o stenu. Zavzdychala som mu do ucha so zavretými očami a cítila som jeho ruky na mojich bokoch, a pery na mojom krku. Keby ma nedržal, tak od slasti spadnem. Vzal ma na ruky a počas bozkávania ma niesol na poschodie. Položil ma v spálni na posteľ. Pritiahla som si ho k sebe a dala mu dole tričko. Nerozmýšľala som. Všetko vo mne išlo automaticky. Cítila som jeho dotyky, pery na mojom nahom tele. Každý jeho dotyk som vnímala intenzívne. Prechádzal mnou ako elektrina. Elektrina slasti. Potom do mňa vnikol. Keďže som bola panna, trochu to bolelo. Ale hneď prestalo a začalo sa mi to páčiť. Keď bolo po všetkom, ľahol si vedľa mňa. Pozerala som do stropu. Potom som sa postavila a začala sa obliekať.
"Už ideš?" sadol si.
"Vy mi už tykáte?" ďalej som sa obliekala.
"Zvyknem tykať ženám s ktorými som spal."
"Fajn," išla som si dať korzet lenže... on mi ho pri vyzliekaní úplne rozviazal a sama som si ho nemohla vzadu zaviazať," môž.." ani som nedokončila a už som cítila jeho ruky na mojom krku.
"Samozrejme," pošepkal mi do ucha, bozkával mi krk a rukami viazal korzet. Usmiala som sa. Nemohla som mu odolať.
"Mala by som už ísť. Tak sa kroť."
"Už mi tykáš?"
"Tykám mužom, s ktorými som spala," smiala som sa.
"S ktorými si spala? Ja som mal pocit, že doteraz si nemala nikoho."
To mi vyrazilo dych.
"Ty si to zistil?"
"Dá sa to vycítiť."
Odtiahla som sa a sadla si na posteľ. Pozerala som do zeme. Sadol si vedľa mňa.
"Počúvam."
"Ja," povzdychla som si," prečo sa zrazu zaujímaš? Nešlo ti len o sex?"
"Nešlo ako ani tebe. Vážne si ma zaujala."
Pozrela som mu do očí: "ja som ešte nemala chalana," odvrátila som sa," nemala som na to čas. Celú školu som sa drvila všetko čo sa dalo, len aby som našla odpoveď ako pomôcť ľuďom ako je môj brat. Škola sa skončila a o5 som sa oddala práci pre tých, ktorí to potrebujú. Študujem a študujem. No bratovi zatiaľ pomôcť nedokážem. Napriek mojej snahe...kedy som sa mala starať o seba?" pozrela som na neho.
"Netušil som prečo to robíš."
"Môžeš ma aj vysmia...," skočil mi do rečí bozkom.
Jasné, že som išla domov až ráno. Otvorila som vchodové dvere a on ma na rozlúčku pobozkal. Pohladkala som ho po tvári a odišla domov. Na nerušenom mieste som sa premiestnila. Otvorila som dvere. S úsmevom som chcela ísť hore.
"Nena?" zastavil ma hlas z obývačky.
"Áno Remus?" išla som za ním.
"Kde si bola?" sedel v kresle a pozeral na mňa.
"Prejsť sa."
"Prejsť sa?," postavil sa," ani nevieš ako som sa bál!"
"Remus..nie som dieťa," pobavene som sa usmiala.
"Si moja sestra! A si v ráde! Nepovedala si, že ideš von! Mohlo sa hocičo stať!"
"A čo také? "Všetci" smrťožrúti čakajú len na Máriu Elenu Lupinovú."
"Nevysmievaj sa! Stále si robíš čo chceš! Asi ti to nedošlo, ale toto je čarodejnícky svet! A v ňom je vojna o ktorej ministerstvo nechce počuť! Tak si to už uvedom."
"Remus.. ja som už vážne vyrástla," došla som k nemu a objala ho," roky sa starám sama o seba. To vieš. A ja na druhú stranu viem, že ako môj starší brat máš právo sa o mňa báť. A hlavne teraz. Preto ti sľubujem, že ti poviem keď sa niekde budem chcieť vytratiť."
"Ďakujem," usmial sa a dal mi pusu na čelo," si stále ten trpaslík, čo mi behal popod nohy."
Keby vedel čo som urobila...že som sa zaľúbila..a do koho. Nemôže to vedieť. Nemajú sa v láske.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu