„Áno. Lily o tom nevedela. Myslel som si to ja a James. Preto bol nakoniec strážcom tajomstva Peter. A teraz nám vráť prútiky aby sme ho mohli zabiť,“ usmial sa Sirius.
„Zabudni. Nasral si ma. Neprávom obvinil!“
„Obvinili sme aj Remusa a to sme boli najlepší kamaráti. Pozri, odpovedz úprimne. Myslela si si, že by sa Voldemort niekedy spojil s Petrom?“
Len som na neho hľadela. Mal pravdu. Za ten čas mi vôbec nenapadol: „to nie je podstatné. Podstatné je to, že ste nás s Remusom neprávom obvinili! A že kamaráti...“
„Vážne?“ teraz sa nebojácne priblížil on ku mne,“ a čo ty a Remus? Počúvala si nás a neverila mu.“
„Ako sa opovažuješ? To tak nebolo,“ snažila som sa brániť.
„Nemienim sa tu s tebou hádať! Poďme ho zabiť! Vráť mi prútik!“ skríkol na mňa. Až som nadskočila. Pozrela som na Harryho, Rona a Hermionu. Potkana som nikde nevidela.
„Nekrič na mňa,“ vrátila som pohľad na Siriusa a vrátila prútiky,“ ale Harry musí pochopiť čo sa deje. Ešte vydrž“
„Dosť som sa načakal! 12 rokov v Azkabane!“
„Kde je Peter?“ spýtala som sa Remusa.
Kývol hlavou k Ronovi. Ron zbledol: „zbláznili ste sa?!“
„Ron počúvaj ma. Nikto tebe, Hermione a Harrymu neublíži,“ došla som pomaly k nemu,“ máš potkana?“
Bledo prikývol: „čo s tým má Prašivec?“
„Veľa. Vysvetlíme vám to, ale poriadne ho drž.“
Vytiahol potkana z vrecka kde sa mu metal a poriadne ho držal.
„Remus hovor,“ vyzvala som ho a zatiaľ ošetrovala Ronovu nohu. Popri tom som jedným uchom počúvala. Ron sem-tam zastonal od bolesti no inak pevne až kŕčovito držal Prašivca aby sa nevyšmykol.
„To vám máme len tak uveriť?“ spýtal sa Harry keď Remus dohovoril.
„Áno,“ postavila som sa,“ no aj napriek tomu vám to dokážeme.“
„Ron podáš mi toho potkana?“ opýtal sa Remus.
„Ale ak nehovoríte pravdu, ublížite mu,“ bol proti.
„Prosím. Dokážeme, že máme pravdu,“ naliehala som. Nakoniec prikývol a podal Remusovi Prašivca (Petra). Keď som o minútu mierila prútikom na Petra, bolo mi zle.
„Nejak si pochudol a zošedivel. Svedomie alebo Sirius?“ usmiala som sa.
„Moji priatelia,“ tiež sa usmial Peter a rozutekal sa k dverám. Mávla som prútikom a dvere sa zatvorili.
„Ty si zapredal Jamesa a Lily Voldemortovi!“ povedal Remus.
„Nechcel som,“ rozplakal sa. Hnusný špinavý herec!
„Ruku na srdce. Všetci traja. Nemáte potuchy čoho je temný pán schopný. Čo by ste urobili vy?“
„Zvolil by som si smrť!“ skríkol Sirius.
„Nen,“ prišiel ku mne,“ ty ma určite pochopíš.“
„Ako sa opovažuješ ju osloviť?!“ vrazil mu Remus až spadol na zem, „Kvôli tebe bola u Malfoyovcov!“
„Nechcel som. Harry. Tvoj otec by nechcel aby som zomrel,“ kľakol si pred neho.
„To si už prehnal!“ odsotil ho od Harryho Sirius a namieril na neho prútik.
„Nie,“ zastavil ho Harry a postavil sa pred Petra.
„Harry on zapredal tvojich rodičov Voldemortovi,“ vysvetlil Remus.
„Ja viem čo spravil. Ale nemyslím si podľa vášho rozprávania, žeby moji rodičia chceli aby sa z ich kamarátov stáli vrahovia.“
Po týchto slovách som pozrela na Remusa. Tiež sa zatváril ako ja. Prekvapene a zároveň zahanbene.
„Ďakujem,“ padali slzy Petrovi.
„Na tvojom mieste by som sa nesmiala Čakajú ťa dementori,“ doplnila som Harryho,“ očistíme Siriusa.“
Sirius sa na mňa otočil: „ty sa nehneváš?“
„Hnevám. Ale aby som ťa mohla pred všetkými nakopať do riti ťa musím oslobodiť.“
Konečne sa usmial. A konečne sa aspoň na chvíľku podobal na starého dobrého SIriusa.
„Tak poďme,“ zavelil Remus a pomohol mi s Ronom. Kráčali sme vonku. Keď sme vyšli, Ron nevládal. Posadili sme ho na kameň aby si trochu oddýchol a skontrolovala som ranu. Krvácala podstatne menej.
„To ťa musel pohrýzť až tak hlboko?“ uvažovala som nahlas.
„Bolí to riadne,“ odpovedal a pozrel na Hermionu,“ asi mi ju odrežú.“
Vybuchla som smiechom: „to nie. O dva dni ti nebude nič. Len ťa musíme dostať do nemocničného krídla.“
Chvíľu som si ho doberala, keď sa Hermiona vystrašene zahľadela za mňa. Otočila som sa a pochopila. Spln. Remusovi vypadol prútik a Peter zmizol.
„DO riti!“ zanadávala som a predo mnou sa Remus menil na vlkolaka. Nikdy som to nevidela. Ten krik.
„Rýchlo preč!“ prikázal Sirius,“ Hermiona, Harry vezmite Rona a rýchlo vypadnite.“
Ja som stála a hľadela. Potom som urobila dva kroky bližšie k premenenému vlkolakovi.
„Remus? Láska?“ ďalšie dva kroky,“ nevzal si si môj elixír. Ale to nevadí. Pokoj,“ chcela som sa ho dotknúť no v tom zavil. Odstúpila som ale nevzdala sa.
„To som len ja. Tvoja Nen. Pokoj,“ znovu som sa ho chcela dotknúť, no v tom sa za mnou rozbehol. Rozutekala som sa a zastala až keď sa na neho vrhol Sirius ako pes.
„Nie!“ vykríkla som, lenže neuvedomila som si jednu základnú vec. Zastala som pod zúrivou vŕbou. Odhodila ma niekoľko metrov a viac som nevnímala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár