Pred istým časom som si myslela, že ma nič nedokáže zlomiť, že ma nič nemôže prekvapiť. Veľmi som sa mýlila a v priebehu troch dní sa stalo pár zlomových vecí. Samozrejme, že zlých. Osud mi dokázal vykopať jamu, aby som mohla klesnúť ešte nižšie ako je samotné dno. Preplakala som tri dni a nevidela som zmysel svojho života. Psychicky som na tom bola zle. Len som ležala a ledva prehovorila. Prestala som písať. Po tých troch dňoch som si ale povedala- koniec! Veď sa na to pozrime logicky... čo sa stane keď človek spadne? Raz sa musí aj postaviť. Tento fakt som si uvedomila, umyla si tvár, nadýchla sa, vydýchla a šla v ústrety osudu. Nakoniec to dopadlo tak, že som vďačná tomu čo sa stalo. Tento pád a zdvihnutie sa ma naučil nové veci. To, že sa nikdy nemám vzdávať, to že nezáleží na tom, čo si druhý myslia, sú dôležitejšie veci ako moje túžby a hlavne, že nič z toho neovplyvním. Osud vedel prečo to tak zariadil. A ja som sa ním nechala viesť. Dnes? Neplačem, nie som smutná, cítim sa vyrovnaná a o niečo skúsenejšia. Hlavne, že pracujem a to je hlavné. Že moje diela nemajú predajnosť ako bestsellery? A čo má byť? Každého jedného čitateľa si vážim. Ak som oslovila aspoň jedného človeka, písanie stálo za to. O to šlo. Robiť šťastnou mňa a aj mojich čitateľov. A na tom záleží. Kritika mi netrhá žily. Tá tu bola vždy a aj bude. Vezmem si z nej to dobré a zvyšok ide jedným uchom dnu a druhým von. Na druhej strane... pokiaľ by som si úspech nemusela zaslúžiť a vybojovať... dokázala by som si ho ceniť tak, ako teraz každého jedného čitateľa? Keď mi príde mail s kladným obsahom alebo správa na fb, či birdzi, že si ma vygooglili.... dokázala by som sa potešiť z takýchto maličkostí aj kebyže nezažijem toľko sklamania a nemusím si to zaslúžiť? Preto na sebe pracujem, som skromná a všetkým ďakujem!!!! Za každý kúpený kus mojej knihy, koment, každú hviezdičku... lebo ste si na mňa našli čas.
Cesta za úspechom nie je vystlaná ružami a človek keď sa tam dostane a má svoj úspech prejde peklom, slzami a chce to zabaliť. Ak je niekto pri tebe a stojí pri tebe tak dokážeš aj to čo by sa ty v minulosti mohlo len snívať.
Ak pre úspech prehraješ bitky a bude ich veľmi moc ale ony ta naučia ako vyhrať vojnu a tá vyhratá vojna je úspech. Niekto si ho uľahčuje ale dosť zle na to doplatí.
Tiež som bola na dne a chcela som sa zdať ale myslela som na budúcnosť a na svojho drahého. A začala som bojovať a dokázala som to.
Vieš čo pochváľ sa za každú maličkosť. Stojí to za to. Mať sa rad a nedávať na seba vysoké nároky či už v kráse alebo vzdelaní. Nikdy na seba nedávaj toľko koľko neunesieš a zhodí ta to na zem.
Problémy sú tou najväčšou ťarchou a robenia chýb je ich skúsenosťou. Človek skúsenosťami dozrieva a dospieva, ale musí urobiť veľa chýb aby dospel.
Nie niekto dosiahol 18 rokov a je dospelý síce je dospelý podľa zákona plnoletý, aj fyzicky, ale psychicky, emocionálne,....... nie je. Niektorí ľudia ani v 50 nie sú zrelý. Sú ako malé deti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Cesta za úspechom nie je vystlaná ružami a človek keď sa tam dostane a má svoj úspech prejde peklom, slzami a chce to zabaliť. Ak je niekto pri tebe a stojí pri tebe tak dokážeš aj to čo by sa ty v minulosti mohlo len snívať.
Ak pre úspech prehraješ bitky a bude ich veľmi moc ale ony ta naučia ako vyhrať vojnu a tá vyhratá vojna je úspech. Niekto si ho uľahčuje ale dosť zle na to doplatí.
Tiež som bola na dne a chcela som sa zdať ale myslela som na budúcnosť a na svojho drahého. A začala som bojovať a dokázala som to.
Vieš čo pochváľ sa za každú maličkosť. Stojí to za to. Mať sa rad a nedávať na seba vysoké nároky či už v kráse alebo vzdelaní. Nikdy na seba nedávaj toľko koľko neunesieš a zhodí ta to na zem.
Problémy sú tou najväčšou ťarchou a robenia chýb je ich skúsenosťou. Človek skúsenosťami dozrieva a dospieva, ale musí urobiť veľa chýb aby dospel.
Nie niekto dosiahol 18 rokov a je dospelý síce je dospelý podľa zákona plnoletý, aj fyzicky, ale psychicky, emocionálne,....... nie je. Niektorí ľudia ani v 50 nie sú zrelý. Sú ako malé deti.