Ale snažím sa a snažím

Čas pre mňa zastal
dieťa drie jabĺčka v silónkach o koberec,
bez priateľov, rodiny,faloše,modiel,
sám,pomoc nechcem
Olovená guľka ako ..
ja neviem veď
ešte som po sebe nestrieľal,
je to
vnem
fakt
hláska
prekliatie šmrncnuté niečim čo je indigo,
isté, priame a ostré ako
spomienka na mamu,
ako vedomie že žijem,
nie ako viera či dogma,
ale pravda
že keď ma podpáliš tak zhorím,
zhodíš z útesu tak klesnem,
že mám svoju váhu,
že občas aj skúšam premýšľať,
teda občas aj som,
ako keď obľúbiš,
a pomenuješ si hračku,
tak je istým spôsobom len tvoja.
ale zase neprávom je pretvorená
ako nádych pred ponorením,
keď sme sa držali o okraj bazéna,
pupočnej šnúry možno aj,
ako film príchod do stanice
od bratov Lumierovcov
za tým parníkom utekám,
ja neviem kde, odkiaľ,vďaka akej chlopni,
vďaka akej svetskej antihmote,
i keď paralyzované kosti,
ako oni i chodci,
nevedia
že minimálne sa rúcajú planéty,
že niečo sa proste kurva deje
že vytvára sa v nás skutok,
keď o tom ešte ani nevieme,
tak jednoduchý a tak načisto prepnutý,
ako samotné čudeso,
radosť že žijeme
keď si to teda aj bez dôkazov priznáme,
a ešte starší.
Striaslo ma teraz
ako húska mám drsné perie,
odhodia barle,
a chodec stojí zatiaľ čo kráča
myslí že nič sa nedeje.
a ja vytváram veľký tresk,
kde ponechám si dinosaury,
kde nebudú kňazi len kňažné
kde na kmeň padne Newton,
kde bude plastelína jedlejšia než kuracie,
kde zo striech mrakodrapov trčiaci
budeme pochabo riadiť autá na ovládanie,
a starci budú bosí hrať na verandách
heavy-metalové vypaľovačky.
ja neviem proste.
či ten div som vytvoril sám
či ten zázrak
si sa mi stala,
Viem len že niečo..
zatiaľ čo som sa opieral o múr.
čo nemá jednotku času,
odvtedy dávaš si na mňa pozor.
do seba sa pletieme.


kurva to sa nikdy vysvetliť nedalo.
Láska.
Raz za čas ma pokúša.
Ale snažím sa
a snažím.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu