na parketách hárok leží,
spod fúziska, cigara trčí,
na čelo ti mieri.
Balerínky, tunel v ušiach,
tancuje na Rachmanina.
Keď kráča domov,
snaží sa to nedýchať.
Červeny spád,
pretrvá aj desaťročia.
V krajine, kde sa nedá nič robiť.
tak najebú sa.
A ty mieriš nadol riedkym obočím,
vieš že neexistuje spoločná budúcnosť,
ale uškieraš sa- ňucháš,
že aj keď do Ruska to je kurva dialka,
malomocná morálky priamka,
okúsana hrianka,
nedotknuto trčiaca na kraji stola,
Presípacie hodiny horizontálne.
Zrnká a zrnká nemo na seba čumiace,
nekonečná minulosť.
Ach Boha! Aká si mladá!
Takmer vyhynutý druh!
Šestnásť ročná baletka,
na hranici Japonska.
Nikto ti nikdy nepovie nie.
Ani Ja.
Tak vypnúť hruď,
a vrhnúť sa.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár