a medzitým
kujem pikle,
plánujem zlo,
ako klopem
do rodičovskej spálne-
lebo tam odpočívajú
najkrajšie košele,
s najdrobnejšími vzormi.
Otec spí odvrátene,
sem tam sa poškrabe
po bruchu,
dýcha nepravidelne a hlasno.
Vždy keď tak leží,
pripomína mi spokojné zvieratko.
Mama štrikuje zubné strojčeky,
rozuzľuje aristokratické vraždy
vo viniciach Agáty Christie,
v absolútnej tichosti.
"Monsieur poirot,
presuňme sa prosím do hlavného salónu".
Za hlavou má modrú knihu-
Smrť vo vzduchu.
Počúvaj mami,
povedali by ste mi
keby som bol adoptovaný?
Asi hej.
A kedy?
Čo ja viem, v 18tke?
Prečo vtedy?
Odpovedá ako naprogramovaná:
aby si už mal dosť rozumu na to,
aby si nezdrhol z domu?
Hej no,
ale nemyslím si že by som zdrhol,
podľa mňa, ste aj tak v pohode.
Miznem na päte.
Zvyšuje hlas:
ale no!
Zas nevidím na obraz.
vráť sa
a zavri úplne dvere!
A vezmi si aj pulóver
a daj pozor na brata!
-Hej, samozrejme,dobre
jasne, dovi-dopo, ahoj.
Základ zdravej rodiny
je vzájomná
dobrotivá,
ale vytrvalá
ignorácia.
A možno dnes pôjdem prvý krát,
do striptízového klubu!
Juchú!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 7.júla 2018 19:22
Ako bolo, videl si cecky?
Napíš svoj komentár