Raz som takmer podviedla svojho priateľa. Z praktického hľadiska sa vlastne nič nestalo, z morálneho som mala v duši tŕň, ktorý ma pichal dovtedy, kým som nepochopila, že ak som mala chuť urobiť to raz, apetít sa vráti a potom svoj hlad pravdepodobne neudržím. Komické je, že ja neuznávam neveru, som jej skalný odporca, a predsa som jej musela čeliť. No aj na tento problém som našla škatuľku. S prekvapením musím povedať že tú dobrú. S dotyčným som sa neskôr rozišla a to nie kvôli tomu, že by som mala výčitky. Proste nebol to staré dobré klišé - nebol ten pravý, miloval ma viac ako ja jeho a držať ho ďalej v klamstve a pretvárke by bolelo omnoho viac. Po štyroch rokoch od nášho rozchodu so mnou síce stále neprehovorí ani slovo, ale ja vidím do jeho vnútra - má dlhodobú priateľku, s ktorou sa milujú a je im dobre. Nebola som to, čo hľadal. Preto tá dobrá škatuľka.
Vždy však musí existovať aj opačný koniec povrazu, na ktorom je o trochu viac uzlov a prekážok. Posledné dni si pripadám, že sa môj život zamotáva presne v týchto miestach. Bola som súčasťou niečoho, čo nemožno presne zaradiť do mojich škatuliek. Len pár ľudí pozná presné okolnosti, presné súvislosti a presné znenie. Chybou ostáva, že ja nepoznám presný zmysel.
Myslím si, že to „niečo“ sa medzi nami ťahalo už od septembra, keď sme sa prvýkrát stretli na konferencii, kde prednášal o našej organizácii a histórii a mňa nadchol ako mladú „žabu“, ktorá v ňom videla tak vzdelaný a skúsený idol. Potom prišla na scénu jeho priateľka, ktorá, ako sa ukázalo, predstavuje ideál dokonalosti. Samozrejme, dala som ruky preč. Bol to ten najdokonalejší pár, aký som kedy videla. A to nepreháňam. Večer sme oslavovali narodeniny, ktoré oslavujeme deň po sebe, takže alkohol tiekol prúdom, potokom a všetkými ostatnými prípustnými tokmi. Poriadne sa opil a ja som odmietla opätovať jeho bozk, ktorý by neznamenal nič iné ako malú a hlúpu alkoholovú neveru. Neskôr som zistila, ako sa dalo očakávať, že si to nepamätal, a tak som naďalej predstierala, že medzi nami naozaj nič nie je. Potom sa však veci začali komplikovať a v jedno skoré ráno sme sa ocitli v mojom byte so zámienkou sledovať hokej. Ak čakáte pokračovanie o vášnivom a neviazanom sexe, nepríde. Celý čas sme len sedeli vedľa seba, rozprávali sa a nakoniec zaspali jeden vedľa druhého. A ak vám to nepríde dostatočne zvláštne, podobná noc sa opakovala o pár dní opäť. Musela som sa premáhať, aby som si zachovala „ostýchavosť“ a odstup. Nechcela som, aby som bola ja tá prvá, ktorá mu poškvrní vzťah. Každá trpezlivosť má však svojich hraníc a na tretiu noc sme podľahli. Z neznámych príčin z youtubu začali hrať slaďáky a akonáhle robbie williams zaspieval I just wanna feel, zrazu som ležala na koberci v dostatočnej vzdialenosti od môjho trička...
Poznám to - náš vzťah mal problémy už predtým... posledné dva mesiace neboli vôbec dobré... je to príliš ťažké... komplikované. Ale podviedol ju a ja som ju podviedla dvojnásobne. Do celkového obrazu vám totiž chýba ešte jeden kúsok skladačky. Jeho priateľka je tak trochu nadriadená nám obom. Ak by sa dozvedela o nevere, padla by jeho hlava a ak by sa dozvedela o nevere so mnou, padla by hlava moja a všetky ostatné v dosahu tej chvíle. Rozchod s ňou či opakovaná noc so mnou by mohli ohroziť našu prácu a ľudí, ktorých ovplyvňujeme.
Má strach.
Ja obavy.
Ona nič nevie.
A tak to asi aj ostane.
Nevieme, či k sebe naozaj niečo cítime. Je to len „chtíč“, ktorý ovláda naše mysle a telá? V každom prípade sa vynára základná otázka – chceme, aby sa to opakovalo?
Chcem.
Či chce on, je druhá vec.
Či chce ona, mi je jasné.
Samozrejme, poviete mi, ty nie si tá zlá (snáď). On ju podviedol a on je s ňou zviazaný. Ja som len slobodné dievča, ktoré sa omylom zamotalo do problémov ich vzťahu. Je chybou, že aj ja túžim po niečom dobrom? Že chcem aspoň na chvíľu to, čo má ona? To, čo si neváži a udržuje už len skutočnosťou, že sú spolu dva a pol roka? Ľudia sa rozchádzajú aj po dlhšom čase, viem. Ale musíte uznať, že tie rozchody neprichádzajú zo dňa na deň. Človek si poriadne premyslí, či zahodí niečo, čo pestoval tak dlho. Majú spoločné zážitky, takmer dokonale sa poznajú, všetci naokolo ich berú ako nerozlučný pár, a predsa sa z toho môže stať len rutina, z ktorej sa bojíme vycúvať.
Tajne dúfam, že on z nej vycúva.
No navonok sa tvárim neutrálne, tvárim sa, že nie som namotaná, že pochopím, ak s ňou ostane.
Bojím sa.
Že ak mu otvorene poviem, čo si želám, otvorene ma odmietne. A tak radšej s úsmevom na perách a náplasťou na duši pokračujem v našej malej hre a úpenlivo čakám, kedy príde.
Nie, nie som zamilovaná.
Len čakám.
Na zázrak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Určite nie si zlá a ani nikto tu nie je zlý ani nič... proste to je jeden veľký skrat, ktorý sa mohol stať komukoľvek inému a nič to už zmazať nemôže.
Keby ti môžem pomôcť... ale nejde to, lebo som od teba minimálne 150 - 200 km ďaleko... ale ver určite, že nie si zlá ani mrcha... niekedy sa proste niečo stane a možno neskôr zistíme, že to tak malo byť a prospeje to niečomu lepšiemu. Však uvidíš.