AlivederčI - LenkA tu KončÍ - no CommenT - ProstE sa DištancuJ

A to som sa dnes chcela zdržať komentára...naozaj! Odolávala som celý deň – ráno, keď som vstala o pol deviatej (krásny to pocit vstávať až na tretiu hodinu) a prvé čo som urobila, bolo, že som zapla birdz a okukala šetky nové blogy, čo mi prišli pod ruku (inak s týmto frazeologizmom celkom nesúhlasím, skôr by sa tu malo používať „prišlo mi to pod oko“, nie?), odolávala som poobede, keď som prišla zo školy (hnusný to pocit sedieť tam až do pol druhej – cca) a prvé čo som urobila, bolo, že som zapla birdz a zopakovala svoju rannú činnosť (nie, nemyslím práve hygienu) a snažila som sa odolávať teraz večer, keď som prišla z tréningu a prvé čo som urobila, bolo (áno správne), zapla birdz a zase raz závislačila (je to vôbec spisovne?). No proste priznávam, nevydržalo som to

Chcela by som povedať, že mám hrozný deň a strašnú depku a ako sa to šetko na mňa sype a aké je to tu šetko nespravodlivé, aby som pritiahla pozornosť svojou zúfalosťou, ale musím sklamať, dnes sa moja psychonálada nestotožňuje s týmito vyjadreniami. Aj keď bolo by ľahšie opisovať pocity nervového a psychického zrútenia, ako písať tu o niečom pozitívne naladenom, no odmietam sa pretvarovať a písať emoštýlom (ako nič ve zlém), hlavne po tom, ako som si prečítala tie výstrahy pre rodičov pred emodeťmi, ktoré si určite musel všimnúť každý. Aby som sa teraz normálne bála obliecť si niečo čierne, pretože čo ak moji rodičia zavolajú tých skvelých tvorcov článku o pomoc? Ou, už si predstavujem príchod jednotky rýchleho antiemonasadenia, ktorá dorazí pred náš vchod, vyvalia nám dvere a pokúsia sa ma spacifikovať šťastným výrazom tváre. V mojich predstavách tuším práve v tomto okamihu dostanem záchvat smiechu. To ich celkom zaskočí, ale sú predsa vyškolení, takže bleskovo vytiahnu ten krásne známy biely obleček a skočia po mne. Ďalej to radšej nebudem rozvíjať, pretože by som si nemala robiť psinu z verejného orgánu, šak som dajako slušne vychovaná...

Ale práve ma napadla jedna úžasne negatívna vec – bolia ma palce na nohách, tie dva najväčšejšie, tie dva hnusáky... To máte tak, keď si niekto kúpi malé topánky a pak si ich obuje na koncert na celý večer. Au, ostali celkom zdeformované, a to ste to ešte nevideli... Naľavo mám celkom schopnú podliatinu a ten napravo sa zatim drží pokope. Takže keď uvidíte krivkajúceho kripľa na ulici so žltým odleskom pôvodne bielych očú (aby sme sa pochopili, ja tvrdím, že sú žlté preto, bo som nevyspatá – s tými opuchnutými prstami to naozaj nejde – ale moja mama je toho názoru, že to bude niečo vážne (snáď nie smrteľne...) – možno zvýšená hladina bilirubínu (to ako naschvál taký výraz, aby som ukázala, aká som ja rozhľadená ), takže podľa nej by som mala ísť na krv (na krv??? aaaaaa), takže ja radšej zostávam pri tej nevyspatosti) , s veľkou pravdepodobnosťou to budem ja. Samozrejme, moju školskú dochádzku to neovplyvnilo Veď aj kripli majú právo a povinnosť vzdelávať sa. Takže zajtra musím zase raz naklusať do školy a prezentovať na fyzike náš úžasný projekt o energetike a jej dopade na životné prostredie. Ach áno, fyzika, moja srdcová záležitosť, ako ju ja zbožňujem... (až mi to rve prstami, keď musím niečo také napísať) No som predsa nejaký profesionál, takže to dáko uhrám, zatvárim sa inteligentne, nahodím smutný výraz číslo päť (výraz typu – ach, to ľudstvo...) a zhodnotím nás ako bezohľadných egoistov, ktorým na životnom prostredí nezáleží... Veď to poznáme – kecy kecy kecy a nikto furt nič nerobí (ae o tom potom).

Začína ma bolieť zase ten palec (teraz pravý), tuším sa k tomu pridáva aj hlava (je to kolektívny typ, proste nenechá palec v tom samého), takže pôjdem do sprchy a posnažím sa „vyspať“ z tých žltých očí, aby som tu do zajtra neumrela náhodou...(áno, stále márne verím, že to spôsobuje môj deficit spánku a na odber krvi ma proste nedostanete, proste nie...)

Keď dožijeme ráno, zajtra vám zažmurkám

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu