Bring... me... flowers... who... I... like... how... it... makes... me... feel...

Sedí si na konári a je jej dobre... Jasne že nesedí na konári, sedí v kresle a ťuká do klávesnice. Ževraj jej môžu stŕpnuť prsty natoľko, že v nich stratí akýkoľvek cit a nebude môcť s nimi hýbať. Ževraj... Tak to odskúša, koľko tie jej nervy v prstoch vydržia.

Celý týždeň ubehol nejako rýchlo a akokoľvek sa chcela tešiť na víkend, nešlo to. Zajtra má celodenný tréning (jediným svetlým bodom bude pizza na obed...) a potom večer hrá v Bystrici (nie v Banskej, ale v Novej). Nevie na čo sa tešiť viac. Na celé doobedie a nejaké štyri hodiny z poobedia strávené nahadzovaním defilé (tuším sa jej to tu nechce vysvetľovať, čo to defilé je, tak ak ste mali taký záujem, súkromne vám to opíše dodatočne...) a následným nezmyselným behaním z jednej strany telocvične na druhú? Na druhej strane je tu veľká konkurencia. Večer strávený s partičkou divadelníkov, ktorí skôr ako odídu na miesto, kde sa bude konať ich bravúrne vystúpenie, si ako prvé zistili, kde sa nachádza najbližšia krčma? Je to ťažká voľba... Na čo sa tešiť viac... V každom prípade si dneska hodlá nabiť mobil, nájsť niekde tie slúchatká, ktoré pred týždňom hodila na nejaké krásne miesto v jej izbe zahádzanej bordelom, a nabaliť sa hudbou, ktorou zalepí hnus zajtrajšieho dňa.

A čo nedeľa? Hlúpo sa opýta v duchu, aj keď už dávno pozná ešte hlúpejšiu odpoveď. V pondelok musí dopisovať test z náuky o spoločnosti (maturitné otázky, hm, pecka), tak by bodlo, keby aspoň doobedie venovala učeniu. Poobede má zas skúšku s druhým divadelným súborom, v ktorom hrá. To dievča je príliš zaťažované. Uvedomí si to niekedy niekto? Nejaký profesor? Nikto? Naozaj nie? Veď to bola jej slobodná voľba, veď tam vlastne ani nemusí chodiť. Len škoda, že ju ten stres a každodenná vyčerpanosť tak baví. Zabíja svoje nervy...aj na prstoch...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu