Po tom, ako mu toto napíšem, založím jeho veci do prázdnej obálky a vložím do krabice, kde si odkladám hlúposti ako lístok z divadla, tri šípky miesto troch orieškov od maminky, vyfúknutý balón od mojej najky z minuloročného jarmoku a fotky z výletov . Tam teraz patríš. Medzi spomienky. Ani len na očiach ťa nepotrebujem mať.
A potom vybehnem von, sadnem si na lúku, kde sme raz boli spolu, turecký sed, pesnička, ktorú mi raz poslal len tak, btw, a bola to aj jedna z mojich obľúbených, a trošku pospomínam. Možno tým dosiahnem nejaké zakončenie.
M, viem, že si s ňou, teda myslím si to, tak urob niečo, čím to dokážeš, nech to môžem uzavrieť. Nech nečakám na SMS, lebo tá už nepríde.
Len istá naivná časť to čaká.
Naivná. Áno, to slovo som si už párkrát oplieskala o tvár, odkedy sa to stalo.
Tak teda naivná. Nepodstatné?
NECH TO JE UŽ OVER, DORITI!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár