Ako som sa rozhodla dať mu všetky šance, o ktoré poprosí a nebyť zbabelá

sú dva typy ľudí, takí, čo zúfalo chcú lásku a budú ju hľadať aj cez mŕtvoly, prejdú si desiatkami zlých vzťahov, a v podstate urobia hocičo, aby boli šťastní aspoň chvíľu s niekým, a potom takí, čo odmietajú vzťahy, lebo "čo ak to nie je pravé, akurát to zle skončí a budem nešťastný".

vždy som patrila do druhej skupiny

ešte aj teraz si nechávam zadné dvierka, náznak zlého a ja utečiem, aby to neskončilo ešte horšie. Moja politika? Uteč skôr, ako utečú od teba, nenechaj si ublížiť, ak to hrozí, utekaj... a tak nejako vyzerajú moje vzťahy

nie len ľúbostné

ľudia sa menia, to je jasné. Všetci sa menia, a popri tom si niektorí prestanú sedieť, lebo sa zmenia do opačných strán. A môže to skončiť škaredo. Preto pri náznaku správania, ktorému nerozumiem po krokoch ustupujem k zadným dvierkam, pripravená aj si rozbiť kolená, len aby som raz nezistila, že som stála uprostred miestnosti naivne spokojná s niečím, čo neexistovalo

teraz mám v podstate položenú ruku na kľučke tých dverí. Cítim chuť kovu cez bunky pokožky... ale stále sa pozerám dovnútra miestnosti, lebo tam je on
lebo jeho mám rada
lebo s ním mi je najkrajšie na svete

teda bolo. Nastali zmeny. Nie som si istá ničím. Neviem na čom sme, neviem, kam smerujeme, a desí ma to
už dávno som mala utiecť!

ale neurobím to. Viem, že mu dám ďalšiu šancu. Stojí mi to za to. Stojí mi za to nebyť zbabelá.
Oplatí sa mi to.

a ak raz aj tak zistím, že som stála naivne v strede miestnosti, aj keď som mala zadné vrátka otvorené... dúfam, že to neoľutujem.
v tejto sekunde verím, že nie

dám mu všetky šance
až do tej poslednej

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu