vždy sa, hlúpa, z pocitov vypíšem, nikdy o nich nerozprávam
aj kamarátom radšej NAPÍŠEM, čo sa deje zlé, akoby som im to mala porozprávať nad kofolou

teda, väčšinou

neviem prečo o niektorých veciach nedokážem rozprávať
o niektorých konkrétnych, o tých, ktoré príliš bolia
aj keď tým ľuďom verím a chcem im to povedať, nedokážem to, neviem začať, neviem to zo seba dostať

ale chcem

ľudia potrebujú vedieť niektoré veci, aby ma chápali

je čas začať rozprávať
o jej smrti

o tom, ako ma zradila kamarátka

o tom, ako som dlho neverila ľuďom

o tom, ako som začala veriť ľuďom, a aj keď sa stále nájdu takí, čo ma sklamú, mám ľudí rada

a aj o tom, ako si neverím

o tom, ako mi je mizerne a že len kvôli nim sa usmievam

nechcem to už v sebe dusiť
a možno je zase len ďalšia naivnosť povedať im to, zveriť sa niekomu s takými hlbokými bolesťami
a je šanca, že to oľutujem

ale cítim, že CHCEM

 Blog
Komentuj
 fotka
adrianne  13. 6. 2011 22:45
O koho smrti?
Napíš svoj komentár