kým bolo medzi nami ticho, bolo mi z toho všelijako, ale svojím "rozum vyhráva" postojom som odmietla urobiť prvý krok, a aby to nevyzeralo, že sa vtieram, nenapísala som mu... dlho

teraz, keď už medzi nami ticho nie je, rozmýšľala som nad tým, koľkokrát som vybrala mobil a chcela mu napísať

-to, ako mi chýba

-to, ako som videla zapnúť fontánu, čo sa on snažil tri dni za sebou a nikdy to nestihol

-to, ako si chalan v bielom našiel babu v bielom

-to, ako som zistila, že tesil je reálna vec a že tomu viem napísať vzorec, a že mal pravdu, volá sa to tesiláky

-ako sme sa v triede nad oznamkami nepohádali, ale konečne cítili ako naozajstný kolektív

-to, ako som sa jeden deň cítila strašne múdra a darilo sa mi

-to, ako je anička taká istá ako ja a aké to je po tom všetkom čudné

-to, ako som si kúpila sukňu, aby mi povedal, že som krásna

-to, ako sme sa naháňali v parku

-to, ako som bola vnútorne nervózna, keď maturoval, a ani som mu nenapísala, že mu držím palce...

-to, ako som mu chcela povedať, že na neho nedokážem myslieť...

a neurobila som to, ani raz

lebo som hlúpa (=racionálna)

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár