Konečná stanica

Neskoro je na smútenie,
Hoc spomienka zabolí.
Dlhý neón, smutný, bledý,
Osvetľuje mŕtvoly.

Nikto nevyriekne slova
Nad stuhnutým telom.
Kvapka potu preleje sa,
Mamy, otca čelom.

Človek by mal porozumieť,
Že konečná stanica,
Života už vôbec nie je
Nebo ale márnica.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu