len chradol a smútil...
jeho život je len sen,
márne však čakal deň...
Jeho svet len tmavý je,
bez kúska nádeje...
žiadne svetlo na konci tunela,
ktoré ho naspäť zavolá...
Po tvári mu slza steká...
svoj údel pokorne čaká...
Telo pomaly obíjma tma,
čaká kým sa dotkne chladného dna...
Viečka pomaly zatvára,
tá tma ho premáha...
praje si nech celá ho pohltí,
nech na svojich perách bozk smrti ucíti....
Lúč svetla však zahnal tmu,
a smrteľník vyšiel z tunelu...
Bozk smrti anjel odvrátil,
medzi živých smrteľníka navrátil...
Do očí anjela sa pozrel,
do jeho mysle zrazu zvláštny pokoj vošiel...
"Kto si? ... sen? ... či realita?
Prečo si prišiel do môjho života?"
Smútok však vyžaruje z anjelovej tváre,
"pocity ktoré sú mi dôverne známe"....
Rovnaká bolesť v očiach,
oproti sebe stoja a mlčia...
Ich bolesť sa zrazu v jednu spojí
z ničoho nič nový cit sa zrodí...
je iný...bolesť hojí....
a ako tak jeden na druhého hľadí,
srdce začne biť rýchlejšie....
dotyk....chvenie...
zakázaného ovocia okúsenie...
pochopenie....
prebudenie....
krutý sen sa skončil,
život oboch prebudil,
konečne sa tá nočná mora skončila
a realita ich nezarmútila...
naopak...dve osamelé srdcia spojila,
do nich nádej vložila.
Ruka v ruke odteraz kráčajú,
všetky trápenia za sebou zanechávajú...
V ústrety novému začiatku,
vidia tú diaľku,
ktorá sa pred nimi rozprestrela,
jazvy pomaly uzavrela....
Spoločne pripravení na rany osudu,
samy už viacej nebudú...
Srdce i tvár konečne sa smeje,
"obaja už teraz vieme,
ako veľmi sa milujeme"....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár