Mám rodinu, mám kde bývať, mám čo jesť, mám úžasných kamarátov. Všetko ako sa patrí.
Ľudia všade okolo mňa, ľudia čo ma majú radi, možno sa tam nájdu aj falošný, ale to je teraz jedno. Som obklopená kamarátmi... Povrchne by sme mohlo povedať že mám všetko po čom túžim (aj keď to nie je vždy tak).
Ale predsa.... to nie je ono. Nemôžem sa sťažovať a ani nechcem. Neobviňujem nikoho, snáď iba seba. Nadarmo tu mám každého predsa sa cítim tak, tak strašne sama. Jasne nikdy to nikomu nepoviem aj keď teraz to bude vedieť celý svet...
Milujem svojich kamarátov sú moje... všetko. Ale stále sa cítim tak sama, opustene. Dokonalý svet neexistuje. A asi ani taký ľudia ktorý ma pochopia. Ale ja túžim, túžim po tom aby niekto v zlých chvíľach keď si so slzami v očiach sadnem na posteľ, povedal JA ťa chápem, bude aj lepšie. Aj keď to tak nebude, chcem aby mi to niekto povedal, niekto ešte viac naivný ako ja. A tak utekám od reality ako sa len dá, do svojho vymysleného sveta. Krásneho sveta, kde neexistujú problémy, kde je všetko ´´ružové´´... Spomínam na krásne chvíle, stále ak mi príde smutno, možno častejšie ako by bolo treba. A tak ma môj blahobyt vymysleného sveta, spomienok na minulosť pomaly ale iste zabíja.
Pretože niet nad tú chvíľu keď zatresne za sebou balkónové dvere, sadnem si na zem oprime sa o stenu, zapnem chelsea smile, a pri dlhej pauze uprostred skladby, mi ticho stečie slza na líci, ktorú odfúkne vietor. Skončí skladba, utriem si tvár, vstanem, chvíľku bezmyšlienkovite hladím na oblohu, vrátim sa naspäť do izby a usmievam sa na svet.
Chýba mi niekto... Chápete?! Tá druhá polovička, spriaznená duša a nemyslím tu lásku, ale niekoho kto je viac ako kamarát, viac ako najlepší priateľ, viac ako láska, viac ako všetko. Ale také šŤastie postihne málokoho.
Túžim len po tom aby mi niekto povedal že chápe moje možno pre iného bezvýznamné problémy, niekto kto mi povie že je všetko v poriadku aj keď vôbec nie je.
Mať všetko,
a predsa nemať nič.
Túžiť po nemožnom,
to som stále chcela.
Potrebujem svoju,
´´spriaznenú dušu´´
potrebujem ťa.
Ale nikdy ťa nebudem mať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sheily
9. 8.augusta 2010 16:05
tak to sme na tom dosť podobne..povedala by som až rovnako. Budeš moja spriaznená duša?
Napíš svoj komentár