Nemôžem predsa zabiť pol dňa pri PC bez toho, aby som urobil niečo užitočné. Lenže akosi na to strácam chuť a problémy idú akosi bokom. Príde večer a ja si zase vyčítam, že som takmer nič užitočné nespravil.
A zase, pri zaspávaní opäť premýšľam, ako sa zobudím a spravím hento-tamto a budem, keď už nie užitočný, tak aspoň usilovný. Až to vo mne takmer vrie od nadšenia.
Lenže keď sa zobudím, vstávam do rovnakého rána....nadšenie nikde a opäť sa zaujímam o nepodstatné veci. Občas si spomeniem na to, že by som mal splniť to a tamto, lenže po chvíľke ničoho na to opäť zabudnem. Sám seba sa pýtam, kde robím chybu, že tá usilovnosť vo mne každým ránom zaspí? Nebaví ma predsa, byť len doma, bez práce, ešte k tomu na Slovensku, tak prečo pre tú zmenu už ozaj niečo poriadne nespravím? Asi sa spolieham na „zajtra ráno sa do toho pustím“.
Potrebujem asi od niekoho nakopnúť. Ale ako...
Nerobím si nádeje, že to niekto za mňa spraví..robím si nádej, že na to, snáď, čoskoro prídem. Skôr, než bude neskoro.
A zajtra ráno sa ozaj pustím do práce a nič ma nezastaví!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale snad uz si v pohybe vpred