-Musím.
-Ale...
-Už hodinu meškám na šichtu.Vieš si predstaviť,čo so mnou urobí Dávid ak to zistí? Zabije je síce silné slovo,no zderie z kože sa už možnej realite naozaj približuje.Pôjdem....Maj sa...
Pobozkal ju na čelo,a s cieleným pohľadom vyvolať úsmev na jej tvári odkráčal z izby,ktorú obaja tak nadľahčene nazývali"Domov skutočných géniov".
Opätovala úsmev,no v zápätí sa však zamračila.
-Maj sa.Braček...
Daniela mala zo všetkých svojich súrodencov najradšej.Bol to jej veľký brat,nekonečný ochranca,na ktorého sa mohla spoľahnúť v akejkoľvek situácií.Bola ochotná vysedávať celé hodiny doma na stoličke,kým čakala,než sa opäť vráti z práce len preto,aby sa mohli porozprávať.Tak ako to vedia iba oni.Filozoficky,poeticky..povznášajúc ducha i myseľ.
Áno,kvetnaté reči o kráse života im naozaj šli.A obzvlášť Danielovi,ktorý bol podľa Tamary v takýchto veciach odborník,pretože on nielen popisoval nádheru hovoreného slova,on ňou hovoril.Cielene a systematicky.Aby každý kto s ním príde do reči ,mal pôžitok z jeho slov aspoň tak,ako ho mala Tamara.Jeho malá sestra.
O šiestej podvečer zazvonil telefón.Bola to Radka,ktorá sa,ako sa Tamara práve dozvedela, pokúšala odbanovať svoj účet,ktorý jej akýsi "dobráčisko admin" zabanoval z dôvodu prílišného pejoratívneho vyjadrovania na portáli...
-Chápeš Tami?To aby som rovno slovník cudzích slov kúpila,aby potom ten debil nevedel,že keď poviem "lascívnik",budem tým myslieť toho vydrbaného trtka,akým teda rozhodne je!
-Obávam sa Radi,že pojem "lascívnik" sa v Slovníku cudzích slov nevyskytuje.A taktiež sa obávam toho,že on ajtak pochopí, čo máš na mysli.
-To je jedno,vieš ako to myslím.
Tamara si nikdy nemohla byť istá Radkinmi malichernými plánmi ohľadne ubližovania cudzím osobám,ale v rámci solidárneho priateľstva sa zmohla len na chabé: -Áno,viem.
-Okej...ty Tami...a fakt sa vyjadrujem príliš vulgárne?
-Nooo,vieš Radi...
-Dopice..vrie mi voda na čaj.Čakaj!
-Hej Radi,vyjadruješ.
-No som tu ,vyjadrujem teda?
-Hej.
-Hej? A Tebe to vadí?
-A tebe vadí,keď ťa na každú nadávku upozorním?
-No to hééj, dofrasa a ako!
-Tak vidíš...
Radkine dlhšie nechápavé mlčanie prerušil štrngot kľučov.Daniel sa vrátil z práce.Napočudovane celý.
-Radi,musím končiť.Brat prišiel.
-No a?To snáď vadí? Dano či Peťo prišiel?Dana pozdrav a Peťa mi daj k telefónu,ak je to on.
-Dano prišiel.
-Hmm,tak čaves.Ho pozdrav,ok? Paps
Musela sa pousmiať.Poznať niekoho ako Radku a navyše sa s ňou aj priateliť ,to jej ozaj dávalo zabrať.Okrem toho,Radka bola platonicky zamilovaná do Petra,ktorý sa však odmietal poddať " spaľujúcej vášni" ako to Radka horlivo nazývala,a radšej sa venoval obľúbeným kamarátom,pivku,a nezáväzným flirtom.
-AKo vidím,Dávid mal zrejme dobrý deň.
Daniel sa zasmial a ležérnym spôsobom odhodil bundu na vešiak.
-Nuž,ani nie,len sa dá povedať,že som dobrý rečník.A kde jest dobrého rečníka,tam jest aj ukecného šéfa.Okrem toho,-jeho pobavený výraz tváre sa náhle zmenil na potmehúdsky,-povedal som,že ho pozdravuješ.Budem to asi používať častejšie.
-Ok ok,prestaň s tým.-nemala rada,keď ju niekto spájal s Dávidom.Nepáčil sa jej,pôsobil na ňu odpudzujúco a rozmýšľať o ňom viac ako tri sekundy naraz by si vyžiadalo poriadnu dávku Tamarinho sebazaprenia.
-Radšej si sadni ,vypi si tú kávu, a navrhni tému.
Daniel si pomaly usŕkaval z kávy,ktorú Tamara stihla uvariť počas Radkinho "taktického mlčania".
-Kubizmus.
-Niéé,na inteligodebatu nemám náladu.Okrem toho ,Picassove Avignonské slečny mi nepripadajú až také kubistické.Nechcem hovoriť o umení.
-Všetko okolo teba je umenie.
-Nie je.
-Je.
-Dokáž to!
-Fajn,pozri na tento pohár.
Daniel ukázal Tamare pohár,z ktorého práve dopil kávu.S recesistickým nápisom "Leonid Iľjič Brežnev", pod ním obdobným nápisom "Леони́д Ильи́ч Бре́жнев ",a mierne ohryzeným okrajom, by sa mohol pýšiť všetkými abstraktnými i konkrétnymi pomenovaniami,len nie zapadajúcich do kolónky :Umenie.
Tamara prskla. -Toto nie je umenie.Toto je gýč.
-Blbosť,je to umenie v tom najpravejšom slova zmysle.Tamara,vieš čo je to gýč?
Krútila hlavou.
-Je to napríklad tamtá stará haraburda,napodobenina antickej sochy,tamten hrozne amatérsky duplikát Van Goghových Slnečníc...alebo...
-Tamten záhradný trpaslík-víťazoslávne prerušila tok Danielových myšlienok v snahe zachovať si ešte akú-takú úroveň sestry-odborníčky na umenie.
-Nechápeš to.-zamumlal Daniel...-Záhradný trpaslík nie je gýč.
-Čože?? Ako to že nie je??!-,Tamara už vehementne odmietala Danielové slová,koniec koncov,ako pri každej ich spoločnej konverzácií.
-Pretože trpaslík sa nehrá na niečo,čím nie nie.Chápeš? prečo ho asi mama šupla do záhrady tak,aby ho každý videl?
Tamara zostala v šoku.Také blbé vysvetlenie,a predsa na ňom čosi je.
-Iste,môžem povedať, že je to gýčovité,ale gýč sám o sebo to rozhodne nie je.Tak ako my máme v záhrade trpaslíka,Bakošovci majú toho Spajder-muža,.....plní to síce rovnakú funkciu ,ale trpaslík je trpaslík,spajder-man je spajder-man....
-Pohár je pohár.
Tamara vzala do rúk ten predmet ostrej polemiky medzi bratom a sestrou. Daniel zaklipkal očami.
-Jéjo..konečne si pochopila.Už som sa bál...
-Ale nebál, opäť mu skočila do reči Tamara uštedrujúc pár imaginárnych buchnátov,ktoré však Daniel rovnako imaginárne zmaril.
-Musím ísť...idem si ľahnúť.
-Nechooď..pol siedmej a ty ideš spať?
-Som unavený. Daniel chcel rázne ukončiť debatu.Čím skôr,tým lepšie.A dnes mu ozaj nebolo dobre.
-Idem segra..ok? Carpe diem..a bež za Radkou,vieš o tom,že nám blokuje linku?Peťo sa sťažoval.
-Novinka, -zaškľabila sa Tamara a s predstieraným nezáujmom uštedrila Danielovi poslednú otázku ich dnešnej konverzácie.
-Hej Dano!-v pootvorených dverách videla iba časť Danielovej tváre,ktorá sa teraz naklonila aby počul,čo mu chce sestra povedať.
-NO?
-Ty,ja...v žiadnom prípade nie sme gýč.Možno Peťo je,ale my dvaja určite nie.
-Z Danielovej izby bolo počuť smiech pridusovaný paplónom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Pripomenulo mi to nebohého priateľa Daniela, ktorý bol v mnohom tak neskutone podobný, a ja s Betkou sme sa podobali na Tamaru. Už som iba čakala nejaký srdcervúci koniec a bola by som v tom naozaj ako doma... ďakujem za krásny blog a ešte nostalgickejšie rozcítenie...