UMiErAm . . .

Kráčam nocou
cieľ mám v nedohľadne
moje kroky nevydávajú ani hláska.
Mám z nich strach,
strach, ktorý vyviera z hĺbky duše.
Čo sa to so mnou deje?
Prečo nepočujem vlastné kroky?
Čo sú to za čary?
Ten strach vo mne rastie
už nič iné nepoznám
len strach pohlcujúci moju dušu.
So strachom prichádza aj temnota,
ktorá sfarbila moju dušu do čierna

Kráčam ulicou
nevydávam ani hláska
ani drobný šepot, ani žiaden zvuk.
Predieram sa svetom akoby bez duše
stáva sa zo mňa zombie
zombie, ktorý nič necíti,
ktorý žije v temnote bez sviečky.
Necítim nič,
city zo mňa vyprchali ako bublinky v lacnej minerálke


Kráčam ďalej
už nevnímam ani ten najtichší hlások
ani ten najdrobnejší šum
Je toto koniec?
Pre toto nič som žila?
NIE, odchádzam spokojná
bez bolesti, bez citu
Moja cesta sa tu končí
cesta, ktorá nikdy nenašla svoj cieľ.
Bez nádeje sa vrhám do tmy
ten pád je nekonečný a tak nezmyselný
môj koniec sa blíži až dopadnem
až dokončím svoju púť bez cieľa
púť, ktorej koniec bude krutý.
Už nikdy neuvidím svetlo sveta
´bo zombie sa zo mňa stal
a takto ma Boh trestá.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu