Nech sa akokolvek snazim nedosiahnem to co chcem (a to nemam vysoke naroky).
Citm sa ako keby sa mi vsetci otocili chrbtom a ti co sa neotocili tak rovno usli.
Chyba mi daka vrba (uplne super kamoska) ktorej sa mozem vykecat a povedat jej cokolvek (a nepouzije to potom proti mne).
Taky cloviecik je uz davno gone (a zije si svoj zivot).Prec!Daleko!faraway!
Ludia ktorym som nic nespravila sa ku mne spravaju "velmi milo" a teraz neviem ci som ozaj taky zly clovek alebo len daco robim zle,a ci nahodou nie je chyba inde a nie vo mne.
Nedokazem svoje pocity ani hodit na kus "obrazovky".Tak mi je nanic.
Nechapem len jedno preco ludia nie su priatelski ako ked som bola mala.Male deti nemaju zabrany ,hraju sa s ostatnymi detmi a vobec im to nevadi,ze poziciavaju formicky,ze sa hraju o nieco starsimi detmi alebo ,ze maju inu farbu pleti.
Ked clovek vyrastie strati zabrany a hlada si "seberovnych" kamaratov.Ludia "mne rovni" su daleko odomna (a to je mozno dovod preco sa citim taka prazdna).A najst spriazdnenu dusu je v tomto svete asi nemozne.
Neviem ci este niekomu budem tak doverovat a citit sa v "bezpeci" ako kedysi.
Mozno poznate ,ked sa v kolektive vsetci hraju na super kamaratov a pritom vas za rohom ohovoria,ze to az pekne nie je.
Chce sa mi plakat, ale nechcem aby po mojej skoro vecne usmiatej tvary dnes stekali tie slane slzy.
Jedine co chcem je byt stastna , zamilovana ako na zaciatku ktoreho kolvek vztahu a bez rozmyslania ake to bude asi zajtra.Chcem zit pre dnesok a hlavne pre niekoho kto neurobi z mojho zivota nudny stereotyp.
Chcem mat sny ktore sa len tak lahko nerozletia ale hlavne co najviac chcem je mat pri sebe dobrych ludi a kamaratov (ale ozajstnych priatelov)..
Co je v dnesnej dobe asi moc co chcem .....budem musiet asi zmiernit svoje kriteria.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chrenik
18. 9.sept. 2008 03:10
neuveris ale uuuuuplne maximalne ta chapem ... je to mozno pocasim alebo niecim ale tieto stavy mi sem tam pridu na rozum potom treba zavolat dvoch dobrych kamaratov alebo kaamratky sadnu si niekde na flasu vinka a pokecat a barcom na par hodiniek ... ak to bude zabava ulavi sa ti a ked prides domov tak si lahni do vane s teplou vodou a pusti si nejaku prijemnu hudbu ako luis armstrong atp .. nieco vesele nie smutne ... a prestan byt traged ... smutok sa neposunes smutkom len stagnujes... drzim palce
2
stačí byť naďalej sama sebou a nehrať sa na to čím nie si...nechať všetkému voľný priebeh, netlačiť na pílu a pri každom rozhovore zvažovať slovné spojenia. Keď toto dokážeš, priateľov budeš mať a ani nebudeš vedieť ako... ja to tiež s priateľmi nemám najlahšie. Mám jednu najlepšiu kamarátku, s ktorou sa žiaľ vidím tak maximálne raz do týždňa (niekedy ani to nie) a všetko to čo ma trápi riešim touto obrazovkou, písaním a rozprávaním sa s mojim chlapom - málokedy babenkou. A aj keď ma počúva, niekedy to nie je ono...
Napíš svoj komentár