Birdz mi bol od začiatku dosť nesympatický. Mal som ho zaškatuľkovaný ako portál pre emáčatá. Aj dve dobré kamošky zo školy, ktoré tu v tých časoch boli dosť aktívne, spadali do tejto škatuľky. Netuším, prečo som sa sem aj tak zaregistroval. Možno to malo nejaký súvis s ukončením môjho prvého teenagerského (rozumej naivného) vzťahu a predstavou, že písanie mi padne vhod. Pravdepodobne to má niečo aj s tým, že som mal pred sebou veľmi neisté časy začínajúce maturitou a pokračujúce snahou odísť do iného mesta na vysokú školu.
Môj prvý blog post uzrel svetlo sveta na druhý deň. Stále ho tu možno nájsť, ale veľa od toho nečakajte. Gramatika nikdy nebola mojou silnou stránkou - čo diktát, to červené more - a čítanie sa mi sprotivilo, keď ma ako malého do toho neustále tlačili. Za sloh som si občas vypočul kladné hodnotenie, ale nič nenapovedalo tomu, že by som mal písať.
Po asi dvoch týždňoch som nevedel, čo by som tu ďalej robil. Pomaly som sa už zberal preč, keď ma oslovil Bluepanter, či by som nechcel robiť redaktora v rubrike Teen svet v Masle (neskôr Časák). Vzal som to a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Vďaka skúsenejším kolegom (pozdravujem tiež Dudriho a Lilu) som sa konečne začal reálne priúčať pravidlám svojho rodného jazyka. Po čase som prešiel do hudobnej rubriky, kde ma to neskutočne bavilo a pôsobil by som v nej aj dlhšie než tri roky, keby nedošlo k zrušeniu činnosti Časáku. Doteraz mi je trpko z toho, ako sa na nás Tomáš vysral, prestal s nami komunikovať a nasadil totálnu ignoranciu.
Potom som sem prestal chodiť. A znovu začal. Však bez Birdzu by som nemal polovicu svojich priateľov. Našiel som tu fajn parťákov na túry, ale aj obyčajné posedenie pri spoločenských hrách či pive. Často si vravím, že Birdz mi už nemá čo ponúknuť, no na druhú stranu, dal mi toho ďaleko viac, ako by mi vôbec napadlo.
Ani neviem, čo som týmto celým chcel povedať. Asi len toľko, že síce je to skutočne podivný portál, dá sa z neho vybrať niečo dobré.
Najprv som ti sem šla napísať, že čo tu preboha robíš desať rokov
Potom som si uvedomila, že môj starý nick tu začal pôsobiť v roku 2007, takže tuším som tu s pauzami už 11,5 roka a prídem si trochu weird Zmeškala som desaťročnicový blog
@skvrnka ja som svoju desaťročnicu (koncom februára) zvládla bez ktovieakej nostalgie. A to by som inak nemala žiaden spoločenský život. Nevďačnica som
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.