" Eero,vypadni,idem sa sprchovať." skríkol Nyyrikki , ktorý toto ráno vyzeral naozaj naštvane. Eero ho ignoroval,bol zvyknutý na tieto jeho reakcie,bol zvyknutý na to aký je k nemu zlý,ďaľej si umýval zuby.
" Počuješ ma ty zmrd?" drgol ho do ramena.
" Daj mi pokoj,prečo ma nenecháš na pokoji,však Ti nič nerobím,tak sa ukľúdni,mám svoje problémy,nepotrebujem počúvať ešte aj Teba,počkaj kým vykonám hygienu." odpovedal a bolo videť na Nyyrikkim že nechápal,nechápal to,ako je možné že ten,čo ho vždy počúval,teraz odvráva.
" Nebuď drzý a ponáhľaj sa,nemám na to celý deň ." prekvapivo v kľude povedal Nyyrikki.
" Dobre,prečo sa nemôžme takto rozprávať furt?" spýtal sa Eero.
" Ja .. ja neviem,myslím si že to kvôli Tebe sa mamina rozišla,a preto Ťa moc v láske nemám." povedal,Eera to neprekvapilo,vedel o tom už dlho že ho Nyyrikki nemá rád.
" Viem,ale ja za to naozaj nemôžem,bože,mal si jedenásť rokov,ale teraz máš dvadsaťpäť,tak nechápem prečo stále ma nemáš rád,však ja za to naozaj nemôžem predsa,uznaj sám."
" Dobre,choď už prosím,večer sa môžme porozprávať ak chceš."
vyháňal ho.
" Ok,idem ja do izby sa nachystať do školy,čau." nastavil ruku,aby mu dal Nyyrikki päť. Nyyrikki mu tleskol po ruke a dal mu kamarátsku do ramena ako si dávajú kamaráti.
Eero odišiel do izby,pripravoval si veci do školy keď sa otvorili dvere a vošla Päivä.
" Eero?" spýtala sa s prekvapeným výrazom.
" Áno ?" zdvihol hlavu.
" Vy ste sa s Nyyrikkim normálne rozprávali?" sadla si k nemu.
" Zlatíčko,to nerieš utekaj si lažkať." objal ju Eero.
" Ale .. ja... "
" Neodvrávaj a utekaj si lahnúť,cestou zo školy Ti to vysvetlím." a dal jej pusu na čelo.
" Tak fajn a pôjdeš somnou do parku na bicykel dnes?" spýtala sa s rozžiarenými očami.
" Uvidíme,dobre?" chytil ju za ruku "možno budem niečo mať po škole , vieš ?" a nenápadne ju vyháňal z izby.
" Dobre,tak ja si idem ľahnúť,ahoj." a zavrela dvere.
Eero si zbalil matematiku do tašky,obliekol sa,upravil sa a šiel do školy omnoho skorej ako iné dni.Cestou stretol Joukahainena,otca Nyyrikkiho,snažil sa ho obísť druhou uličkou,ale nestihol,Joukahainen prišiel k nemu s veľmi ráznym krokom.
"Nazdar Eero,ako sa má Nyyrikki a mamina?" spýtal sa.
" No... dobre sa majú prečo,čo tu Vy vlastne robíte,však ste mali byť v Nemecku." spýtal sa prekvapivo Eero a zaćal si z tašky vyťahovať cigarety.
"Ja som tu doma predsa nie? A vlastne áno,bol som v Nemecku,ale už som tu. A Päivä sa má ako?" spýtal sa a pozrel sa na mobil koľko je hodín,ponáhľal sa do lekárne kúpiť si lieky pretože má vážne zdravotné problémy.
"No ona sa má veľmi dobre,len jej nerozumiem,respektíve nerozumiem jej pohľadu na svet,na desať ročné dievčatko to je neskutočné." odpovedal a spomenul si na ňu a na ich včerajšiu cestu domov.
"Áno,je to veľmi bystré dievčatko,to má po mamine. No dobre ja už idem,ponáhľam sa,tak pozdravuj. Nazdar." a rozbehol sa smerom do centra mesta.
Eero len zatriasol hlavou,nechápal vôbec čo tu robí,mal byť predsa v Nemecku na dva roky a bol tam len pól roka.
Eero si zapálil cigaretu a vyrazil smerom k zastávke kde už stál autobus a naberal ľudí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár