" Eero, čo tu tak skoro robíš ?" zakričala Sorasojová cez celú chodbu až vyliezli učitelia z tried kde bola nultá hodina.
" Ja... neviem, prišiel som skorej.. skorej som vstal a doma som nemal čo robiť, takže som tu o hodinu skorej ako by som mal, a vy tu prečo ste tak skoro? " čudoval sa Eero a listovat si v dejepise.
" No vieš, ja som tu každý deň takto, treba nachystať písomky a tak.. to každý učiteľ ktorý má prvú hodinu je tu takto skoro. " vysvetlila.
" Jáj, to som nevedel tak to Vám naozaj nezávidím.." povedal Eero a prestal listovať, našiel stranu ktorú potreboval.
"Nepotrebuješ pomoc? " prisadla si " vidím že sa trápiš, už dlhšie, prečo neskočíš po školu ku mne, však som psychologička, môžem Ti pomôcť."
"Ja... ja neviem, nejak nemám čas, nechcem aby mi niekto pomáhal, je to môj problém a Vy tomu nechápete. " povedal a Sorasojová bola prekvapená že niečo takéto môže povedať.
"Eero, ja som psychologička, mám dlhoročnú prax, ja chápem takýmto problémom, teda aspoň sa snažím a zatiaľ mi to vychádza, naozaj nechceš prísť? " upravila mu kapucňu na mikine.
"Nie, nechcem prečo sa mi všetci snažíte pomôcť ? " spýtal sa s nahnevaným výrazom v tvári.
"Lebo nám všetkým čo sa o to snažíme na Tebe záleží, ty tomu nerozumieš? " spýtala sa.
"Rozumiem, a viem aj to že ja pomoc nepotrebujem a vlastne ani nechcem, idem na záchod, dovidenia. " zdvihol sa a odišiel.
Sorasojová tam len ostala sedieť a pozerala sa do okna a premýšľala nad tým ako mu pomôcť, dochádzali jej možnosti, nevedla ako ďalej, vždy jej všetko vyšlo, Eero je prvý pri ktorom sa jej nedarí a hnevá ju to.
Eero vyšiel z toaliet a zamieril to do bufetu kde si kúpil pitie ako každé ráno, chladenú Fantu.
" Dobrý, poprosím Vás jednu chladenú Fantu. " a dal peniaze na pult.
" Ahoj Eero, ako každé ráno? " spýtala sa bufetárka.
" Jasné, to je moja tradícia, bez toho by sa môj deň v škole začať nemohol predsa. " usmial sa a zobral si ju. " To je dobré. " odišiel a šiel si sadnúť k triede kde mali mať prvú hodinu, cestou stretol Antera ako prichádza do školy.
" Čau Antero. " pozdravil ho.
" Nazdar, ty čo tu tak skoro? " spýtal sa Antero a hrabol do tašky aby si vytiahol kľúče od šatne.
" Neviem, nejak sa mi nechcelo spať, tak som tu... a nevyťahuj si kľúče, ja som ju už odomkol. " odpovedal mu a otvoril si Fantu aby sa napil.
" No dobre, tak poď somnou do šatne, pokecáme a tak. " zapol si tašku a vyšiel smerom k šatniam.
" Idem, počkaj len si zaviaźem šnútku, zase sa mi rozviazala, do prdele čo je toto za shit, furt sa mi to rozviaže. " položil si Fantu na zem a začal si šnurovať šnúrky.
" Dobre, však idem ja tam aby ma tu nenačapal školník obutého, zase ma bude buzerovať ako to má on vo zvyku. " povedal a šiel k šatniam.
Antero prišiel, prezul sa do papúč a sadol si v šatni na lavičku. Za chvíľku prišiel Eero a sadol si k nemu.
" No čo Eero, už je to v pohode? " zaväzoval si šnúrky " veď vieš čo, to všetko čo sa s tebou deje. "
" No, nie, vôbec nie, dnes som zase nevedel spať, furt myslím na Pilvi, neviem vôbec čo to je somnou, ja pomoc nechcem ale, nie že sa mi to budeš snaźiť pomáhať nejakým spôsobom, jasné? " odvrkol.
" Ale ty si sprostý, ja Ti chcem pomôcť lebo mi na Tebe záleží, si môj naj kamoš. " povedal a vytiahol si geografiu.
" No jasné, som ten najsprostejší, ten najväčší idiot, prestaň mi pomáhať, keby som chcel pomoc tak Ťa o ňu požiadam, každý by mi len pomáhal, ale to čo ja naozaj cítim nevie nikto. " odvrkol zdvihol sa a zabuchol za sebou dvere.
Antero ostal v prekvapení len sedieť s vypúlenými očami a otvorenými ústami, nechápal ako je možné že je niekto takto náladový ako je Eero, je v dobrej nálade a potom za päť minút ako keby ani nevedel čo je to tá dobrá nálada, nerozumel tomu, sedel tam takto asi desať minút a premýšľal.
" Eero, ahoj.." zjavila sa v dverách Pilvi.
" Čau. " zamrmral a išiel ďalej.
Pilvi nechápala vôbec čo sa deje, utekala za ním. Keď ho dobehla, dotkla sa mu rukou zo zadu ramena. Eero sa zastavil.
" Čo sa stalo? " spýtala sa so smutným výrazom.
" Nič, vôbec nič, ja len ... proste... ach... ja neviem, som na každého zlý, neviem ani prečo. To to podvedomie asi, ja nikomu nechcem ublížiť a aj tak vždy niekomu ublížim, prepáč.. " rozplakal sa.
" Eero, to je normálne, máš problém a potrebuješ pomoc, v takomto období určite každý by bol takýto podráždený. " povedala Pilvi a objala ho veľmi silno. Eero ju tiež objal a dal jej pusu na líce.
" Jéj, to čo bolo? " spýtala sa s rozžiarenými očami a s jej typickým úsmevom.
" Zaslúžiš si, ani vlastne neviem prečo som to spravil, proste som mal pocit že Ti ju dať musím. Mám Ťa rád Pilvi, prepáč mi toto všetko. " usmial sa a utieral si slzy.
" Eero, ty si zlatý, aj ja Ťa mám rada. To je v pohode, to prejde toto obdobie a bude všetko dobré a vlastne, prećo si tak naštvano išiel zo šatní? " spýtala sa.
" Vidíš, musím sa ísť Anterovi ospravedlniť. Bože, ja som tak sprostý, ideš somnou? " spýtal sa a usmial sa na ňu.
" A čo si mu spravil? " spýtala sa zarazene a pozrela sa na hodinky koľko je hodín, pred vyučovaním mala ešte dopisovať písomku z Občianskej výchovy.
" Nakričal som na neho keď mi chcel pomôcť ako na každého ktorý mi chce pomôcť. Božéé, som tak tupý! Tak ideš somnou či nie? "
Pilvi prikývla a šla s ním k šatniam. Cestou sa ho snažila chytiť za ruku, podarilo sa. Keď ho chytila, Eero sa na ňu pozrel s prekvapenými očami, Pilvi sa na neho usmiala a dala mu pusu. Teraz sa cítili obaja šťastní. Tá pusa trvala krátku chvíľku ale pre ních to bolo ako hodina.
Eero konečne cítil to, čo každý chce. Lásku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár