Pilvi čakala Eera pri zastávke pred školou, tak ako jej to napísal v smske z autobusu.
"Ďakujem za odvoz ujo, dovidenia zase zajtra." povedal Eero a usmial sa na vodiča autobusu.
"Niet zač Eero, drž sa." odpovedal vodić.
Eero vystúpil z autobusu a okamžite vytiahol cigarety a rovno si jednu zapálil.
"Ahoj Eero." povedala zo zadu Pilvi.
"Ahoj Pilvi, ako sa dnes máš?" spýtal sa Eero s veľmi divným pohľadom.
"Ehm.. no.. ja sa mám dobre celkom až na to, že rodičia teda na mňa poriadne nakričali kvôli tomu nášmu incidentu, ale to nevadí, to proste som čakala a vedela, že to príde." odpovedala a priblížila sa k Eerovi trošku bližšie.
"To aj u mňa.. to bol iný masaker, ti poviem teda." povedal Eero a potiahol si z cigarety.
"Včera mi strašne prišlo ľúto Päivä, strašne plakala, bola zúfala pri našej hádke s matkou, nevedela proste na koho strane stáť, ale tak snáď jej to niekedy dopne, kto robí zle a kto dobre." povedal jedným dychom a s veľmi smutným pohľadom.
"Samozrejme, je malá ešte, ale veľmi mi pripomína skôr niekoho staršieho, nie jedenásť ročné dievča, takto predsa rozmýšľajú tak o tri alebo štyri roky staršie deti." povedala a chytila Eera za ruku.
Eero sa mykol a odstúpil od Pilvi, videl ako sa Pilvi veľmi divne zatvárila, nerozumela čo sa zase deje.
"Pilvi.. ja.. prepáč mi to.." povedal a pristúpil späť k nej a chytil ju za ruku.
"Eero, ja som si už nejak zvykla na tieto tvoje zmeny nálad, na tieto všelijaké reakcie a tak podobne... vieš, ja Ťa mám veľmi rada, kvôli tomu aký si človek, proste ty si jeden z tých najlepších ľudí ktorých poznám, a bola by som veľmi nerada keby som o teba prišla." usmiala sa Pilvi opäť tým jej typickým úsmevom.
"Pilvi.. ja viem ale ja naozaj niekedy neviem ani prečo takto reagujem, proste to zo mňa vyletí." povedal Eero a zahasil cigaretu.
"Ja Ti rozumiem, neboj." objala ho.
Eero pri tomto objatí cítil naozaj oporu, cítil, že tejto osobe nie je naozaj ľahostajný.
"Ideme do školy?" spýtal sa Eero.
"No samozrejme, si predstav ako by zase nervózne reagovala riaditeľka, sľúbili sme že nebudeme meškať predsa." vydala sa smerom ku škole aj s Eerom.
Cestou do školy prišla Eerovi zaujímavá SMS od Nyyrikkiho.
"Dnes som ti klamal, nebol som u kamaráta ale u otca, viem, že to máme zakázané súdom, ale proste som to nevedel už vydržať, musel som sa s nim porozprávať.
Eero vedel hneď, že to má ničo s Nyyrikkiho otcom, vedel, že keby toto povedal matke, tak z toho bude veľký problém. Eero preto odpísal jednoducho : "V pohode, u mňa je to v bezpečí."
Ako vstúpili do školy, videli riaditeľku ako nervózne čaká pri dverách do ich triedy. Mysleli si že čaká na nich, tak radšej to zobrali oblúkom do šatne. Antero čakal v šatni a učil sa fyziku, keď v tom do šatne vstúpila triedna učiteľka.
"Kde je Eero?" spýtala sa s pohľadom, ktorý nevedel odhadnúť hádam nikto.
"Pani profesorka, ja neviem, ešte tu nie je." povedal nervózne Antero.
Eero vošiel do šatne aj s Pilvi a akonáhle zbadal triednu profesorku, ostal stáť.
"Eero, teba som hľadala, poď so mnou do kabinetu." povedala a vyšla zo šatne.
Bola taktiež školským psychológom, nikto, ani Antero ani Pilvi nevedeli čo od neho chce, nevedeli či sa majú báť alebo nie, jej výraz bol naozaj tajomný.
"Tu si sadni Eero a čakaj dokým neprídem." povedala a odišla.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
poke
29. 8.augusta 2012 13:22
celý (doterajší) príbeh sa mi veľmi páčil, len mi tam chýbali opisy, ktoré by to celé podfarbili o čosi viac tiež sa mi páčia mená postáv a celý čas mi hrala Sonata Arctica, čiže som sa dostal do malebnej fínskej krajiny. Len tie typické slovenské slová ma pri niektorých pasážach vrátili naspäť .
2
@poke no jo, ja nie som spisovateľ zatiaľ
Sonata môźe byc
tak ale ja .. nevedel som ako to ináč povedať
Sonata môźe byc
tak ale ja .. nevedel som ako to ináč povedať
Napíš svoj komentár