Vietor ti dáva konáre zručnosti,
v nich je tvé oko mladosti.
Neuč sa ju len do úst dávať,
uč sa ju radšej vydávať.
Ak sa k nej chceš dostať svým duchom,
je tak, keď orieš neoranú zem vzduchom.
Je jej tak, keď sa vzduch a voda blyští
neostáva však na svojom stanovišti.
Mladí ľudia sa v jej bahne brodia
no nezničiteľné stopy za sebou schodia.
I keď v nej ľudstvo stále mrie,
ona však nikdy neumrie.
Keď však zhynie jej posledný peň,
vtedy nadíde súdny deň.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár