Ó slabosť, kde tá slabosť
mi odveká,
srdce rmúti a žiaľ kalí
v tej budúcnosti človeka,
kde oči sťa krídla nebeské,
pri pohľade na tú
dušu mysľou prebleskne.
Keď horký žiaľ čo v srdci drieme
sťa Pluto s pod tej čiernej zeme
do tvári mi prekvitá.
Áno, viem, že hory sľubovali,
že nošu mi na chrbát dali
tú ťarchu tej cennej vášne
na zemi by bolo krásne
keby...
Keby dušu do tej diale
ako ten vták ohnivý,
do diali by vniesol malej
a zhučal zvon ten dunivý.
Keby krídla čo ma nesú
do diali tej záhadnej
nech radšej tú vôľu vnesú
malosť Sofií príkladnej.
Ach, čo by srdce za to dalo,
keby sa tam ihrať malo.
A potok tých ľudských prianí
čo more všetky odveje
a tá rieka čo ich raní
len odnáša ich nádeje
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
3. 10.októbra 2007 07:11
Neviem prečo, ale pripomína mi to diela štúrovcov. ale netvrdím, že to nie je pekné, páči sa mi to
Napíš svoj komentár