pomaly sa do tej mysle vnáram,
šťastie sa mi chrbtom otočí,
keď dvere za nimi zatváram.
Tvoje rety planú sťa ruža,
keď kázeň mieni v záhradách,
ktosi ťa ňou už zviesť pokúša
v tých menlivých náladách.
Tvoje bozky mámia telo,
duše mrakom pokryté,
pomaly to vo mne vrelo
na tele mám písmo vyryté.
Krásny úsmev na tej tvári
vzbĺkne ticho ako voda
to len jasná hviezda žiari
neoddá sa jemu poddať.
Ruža, čo ti kvitne na lícach
žiari nebom jasavým
a nebotyčná stálica
svieti leskom jagavým.
Možno sa mi v tebe zmárať
ak keď veru kráčam k noblesám,
a svedomie ma bude kárať,
že dvíham oči k nebesám.
Zora v tvojej mysli kvitne
letí veľkých výšavách,
tvoje telo so mnou splynie
v tých úžasných krútňavách.
Lásku v tvojich očiach hľadám
nebom vzývam veľké diale,
z nebies jasných ľahko padám
srdcu dávam silné žiale.
Telo ako anjel jasný,
a do tvojho lona sadám
kráčam s tebou nebom šťastný
a pred tebou na zem padám.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
centella
5. 10.októbra 2007 15:28
keďže to takto zverejňuješ na blogu tak dúfam nebudú vadiť negatívne reakcie...mne to pripadá príliš patetické a...ako to povedať... nasilu básnické. skrátka ako báseň pre báseň a nie vyjadrenie pocitov.
Napíš svoj komentár