Smútok

Moja nádej opäť zhasla,
a slzy som v očiach mal,
údel je môj ako z masla
v jeden deň sa roztápal.

Môj hlas sa veľmi triasol,
dúfal som, že si ju získam
od údivu som proste žasol
od smútku si len pískam.

Až tak som bol zaľúbený,
do tých pekných hnedých očí,
už teraz viem, že tie ženy,
každá odo mňa len bočí.

V smútku si zas srdce topím
v žiali slzy z očí tečú,
celú zem ta nimi kropím,
keď som stratil lásku niečiu.

Viem, že som ju navždy stratil,
viem, že ostanem zase sám,
pre ňu som sa veľmi trápil,
lásku v žiali utápal.

Čo môž´ byť hroznejšieho?
Keď vidím vráta pevných brán!
Čo môž´ byť strašnejšieho?
Keď tu vidím, že som sám.

Lásku, ktorú som tu mával,
dala zmysel môjmu žitiu ,
odovzdaný som sa vzdával,
kvôli svojmu a jej bytiu.

Myslel som len na ňu stále
dievča s krásnym duchom tela,
nemôžem byť tu už ďalej,
život môj je už bez cieľa.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu