hľadám v tvojich očiach žiar
a potom ten obraz snivý,
ruka v ruke tvorí pár.
Márne svoju myseľ morím,
čierne dni ta do nej vkladám,
tvojej duši stále dvorím,
neustále sa tam vkrádam.
Svet mi tento ponurý,
oči oslepí ten žiar,
amor z mojich útrob vydurí,
šat rozprestrie ako páv.
Tento deň ver’ zvláštny je,
radosť ihrá tomu duchu,
láska iste zahraje,
sladký air môjmu sluchu.
Vášeň stále v sebe nosím,
v láske zase veľký žiaľ,
o milosť ťa veľmi prosím,
veď som nahý ako kráľ.
Daj mi ten dar kráľov veľkých
svoju lásku preveľkú,
a teplo tých lúčov svetlých.
vedie ťa na besiedku.
Tvoje vlasy sťa havran čierny,
riasy ako vzácny mahagón,
vravia aj bez ľudskej perny,
že krása je ti dôkazom.
Záblesk tvojich pekných očí,
ňadier jasných svetla už,
aj tá radosť z tieňa vkročí,
len tvoj ideálny sveta muž.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
batoricka
25. 10.októbra 2007 17:59
snažím sa prečítať si tvoje básne ale nevyjadrujem sa k nim ale táto je taká krásna, že musím.. klobúk dolu
Napíš svoj komentár