strácam niečo, čo mám rád,
myseľ v hlave ťažká je
neviem, kde sa poberie.
Nestačil mi dotyk jej
tej vznešenej kráľovnej.
Môj hlas už volá do prázdna
ozvena jej už zhasla.
Nič nepočuje, nič nevidí,
mojej ruky snáď sa stydí.
Srdce tlčie mi von z hrude
tam do nekonečných diaľav,
skormútené láskou bude
z tých príšerných páľav.
Cítim v duši prázdno, mĺkvo,
že tá duša lásku nemá,
po prvý raz ohňom vzbĺklo
a tu zrazu je už nemá.
Bolesť v srdci kole telo,
že by sťa už vyletelo
ako duch do sveta šíri
vynesie tam moje chýry.
V diaľke obrysy jej vidím
srdce bije ako divé
a sám seba sa stydím,
keď vidím ten obraz Ninive.
Všetko sa už sťa dym rozplynie,
keď do očí sa jej pozerám,
vôkol mňa čas ďalej plynie,
aj keď lásku jej už nemám.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bestia999
3. 10.októbra 2007 20:57
naozaj smutne ale pekne napisane
Napíš svoj komentár