Mala som sen...

Od detstva som mala sen...podporovali ma v nom učiteľky na základnej a profesorka na strednej mi skoro hlavu odtrhla keď som jej povedala že z toho sna asi nič nebude...Totiž, chcela som študovať žurnalistiku. Nikdy ma nenapadlo nič iné. Nikdy som nechcela byt lekárka, ani učiteľka, proste som len chcela písať. Lebo ma to bavilo. A preto lebo mi každý tvrdil že to viem. Slohy som písala polovici triedy a učiteľky sa tvárili že to nevedia Doma som z nudy písala poviedky a básne. Mama pri ich čítaní plakala a kamoškám behali zimomriavky po chrbte..Tak som si povedala že by to mohol byť dobrý nápad.
Lenže v roku keď som mala maturovať a hlásiť sa na vysokú sa maminka rozviedla. Ostali sme v podstate bez peňazí. Tak som musela ísť pracovať. Neľutujem to, pomohla som celej našej rodine keď bola mamka bez práce, žili sme z môjho platu. V tej chvíli ma ani nenapadlo že sa v podstate môj sen zrútil. Premýšľam nad tým len v poslednej dobe. Jasné, poviete si že žurnalistika sa dá vyštudovať aj externe. Ale aj to niečo stojí. A na Slovensku je to tak že ak nemáte prachatých rodičov, tak je ťažko.
Tak som sa rozhodla že napíšem knihu. Pochabá myšlienka na človeka ktorý nemá žiadne skúsenosti, žiadne kontakty...nič. Mám len nápad...mám myšlienku a mám napísané prvé tri kapitoly. Netuším či to niekto vydá a netuším ani či to bude chcieť niekto čítať. Viem len že to bude niečo čo sa ešte na slovenskom trhu neobjavilo. Minimálne nie od slovenských spisovateliek. Je to prvá vec ktorú chcem dotiahnuť a aj dotiahnem do konca, je to náhradné riešenie za sen ktorý som stratila...
Verím že to dokážem a ak sa mi to podarí, v úvode spomeniem aj BIRDZ-ákov lebo ste jediní kto o tom vie ...teda zatiaľ...

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu