Prečo býva človek, ktorému by nemalo nič chýbať, smutný?
Asi mu niečo chýba.. Pretože nič nie je dokonalé, ani láska nie.

Chýba mi on. Som s ním, ale on nie je so mnou. Necítim ho vo svojom svete. Pozerá sa na mňa cez sklo a ja môžem iba priložiť dlaň a čakať, či urobí to isté. Cez sklo vyzerá všetko trochu inak, trochu zdeformované. Ani krajšie ani škaredšie. Jednoducho len iné. Ten iný pocit... Ten mi chýba. Miesto toho, aby rozbil sklo a objal ma iba prikladá naň dlaň a plače so mnou. A mňa to čím ďalej tým viac ubíja, že nemám dosť síl rozbiť to sklo sama. Lenže toto nie je vec, ktorá sa odo mňa očakáva.

A tak mi ďalej len.. chýba...
Chýba mi aj keď pri ňom ležím.
Chýba mi, keď ma drží za ruku.
Chýba mi, keď ho mám zapnutého na Skype.

Jeho ubíja len to, že som smutná a ja som smutná z toho, že mi chýba. Vari sa to nedá zmeniť? Keď je medzi nami len to sklo..?

 Blog
Komentuj
 fotka
darkkizz  10. 1. 2011 18:11
toto som nemala čítať
Napíš svoj komentár