Z Londýnskeho Denníka (pocity jedného dievčaťa)

Tak čakala...

Srdce jej bilo pravidelne, hoci bola ponorená do svojich najhlbších myšlienok a spomienok. Pomyslenie na udalosti, ktoré jej v minulosti trhali vnútro a hrnuli jej do očí slzy bolo teraz... tupé. Jediné, čo cítila, bola istá nostalgia a melanchólia, ale už to nebolo tak intenzívne. Tak živé, ostré, už sa jej nechcelo vracať ani si driapať nechty do kože. Iba tam ticho sedela a rozmýšľala... Prečo to už necíti? Prečo nič necíti? Prečo jej to dáva toľko zabrať, aby v sebe zobudila aspoň trocha citu..?

Potiahla si z cigarety a hneď na to jej do oka vstúpil štipľavý dym. „Do piče..“ zakliala a utierala si slzy. Nenávistným okom zagánila na cigaretu a potom si ťažko povzdychla a nahodila predošlý výraz trpiteľky dumajúcej nad imaginárnou popravou. Nad popravou jej citov. Pomaly sa dostávala do stavu apatie, čo sa jej vôbec nepáčilo.

Toľko vecí... Taký život... Niekedy si pripadala, že žije životom nejakej postavy z knihy, s ktorou sa autor nevedel do sýta vyšantiť a stále vymýšľal nové a nové prekážky, stavy, zážitky, zápletky, myšlienky, dialógy, trapasy, dobrodružstvá,.. Cez drogy až ku koňom, od naivnej lásky po bezmyšlienkovitý sex, a ďalej to pokračovalo vsadením deja – rodná zem, Tokyo, Londýn, hory a lesy, mesto,.. Raz jej postava vybuchovala pod návalom emócii a inokedy zas presedela celé týždne neschopná vnímať podnety z okolia.

Usmiala sa. Pre Boha a Bohyňu, tak túto knihu by si asi nikto nekúpil. Nasledoval krátky smiech. Nie. Celkom iste by ju niekto hodil za hlavu po prvej kapitole, a znova si potiahla z cigarety.

Možno trocha ironicky... S nedostatkom spánku rozmýšľala nad vecami. Ako obyčajne. Má či nemá? Odpoveď bola viac menej jednoznačná. Pred očami mala obraz svojho koňa, tie najkrajšie oči na svete. A potom zrazu druhý pár očí. Rúk. A všetkého. A v tú chvíľu keď ju objímal a nebol schopný čítať tieto riadky si uvedomovala, že sa rýchlo blíži k niečomu veľmi nebezpečnému. Čím ďalej tým väčšmi jej vízie napĺňali oči jeho osoby, ako jej koňa a to ju desilo asi zo všetkého najviac. Spí. Hneď tu vedľa. A tak nestráca čas...

When I see you walking with her

I have to cover my eyes

Everytime you leave with her

Something inside of me dies

...

You dont mean to worry about the others

(Its so in your mind)

So wont you hold me please

I am trying hard to breathe

I am just surviving

So wont you hold me please

I am trying hard to breathe

Stop me from crying

...

When I see you walking with her

I have to cover my eyes

Everytime you leave with her

Something inside of me dies

Bola to už tretia noc.

Čo spala na gauči. Nemohla viac pokračovať... Naozaj?

Prepla na iný album, Lullabies to paralyze od Queens Of The Stone Age. Toto už ale počula. Aha. Vedela kedy. Fuck! Bola to len tretia noc.

Mala by svojich živiteľov už nechať samých užiť si spoločné chvíle, lenže ona musela spať na ich gauči. Vlastne nemusela. Ale bola skoro skalopevne rozhodnutá. Ešte sa mohla spakovať na chodbu, aj tak vstávala ráno prvá. No čo ak by o ňu zakopli tí od vedľa..? Alebo nedajbože... niekto iný? Takže gauč. Na ktorom jej tŕpli nohy, lebo bol pre ňu trocha krátky. Stále lepšie, ako tŕňom do oka. Nie, treba skúsiť prepnúť na iný album, možno sa už donúti toľko nad tým nepremýšľať.

Yellow... Len nie Yellow... Celkom určite by sa mala spakovať. Čo tak strecha? Milovala to tam. Na streche bolo ticho, pokoj, občas jej vánok šarapatil s vlasmi a obloha bola plná hviezd. Ale v tomto ročnom období tam bola ešte celkom zima. Navyše keď bola na streche prvý krát počula ho povedať niečo veľmi zvláštne. A dnes, hoci je to len pár dní, aj veľmi veľmi vzdialené a nereálne. Ľúbiť ju..? Herec. Nie, nemohla mu veriť, aj keby si len málo vecí na svete želala tak veľmi.

Takže Bjork. Jej obľúbená All is full of love, lenže jej živitelia sa začali vedľa na posteli mojkať. Bola to v túto chvíľu celkom depresívna voľba. A city sa začali vracať... Zo slúchadiel do jej uší a nižšie, až do končekov prstov ju napĺňala hudba, čím ďalej tým viac. A do srdca, zo srdca do hrdla, z hrdla do očí... Len aby si nevšimli že skoro plače.

Čo to má, kurva, znamenať? Pre toto? Pre toto plakať?

Pre niečo, čo ani nie je skutočné?

A nikdy, nikdy nebude?

Pre niekoho, kto... kto... kto to neurobí skutočným?

Ako by aj mohla plakať... Už dávno v nej neostali slzy nazvyš. Občas mala pocit, že jej limit sa vyčerpal. Nebývali už ani tak slané, ani také horúce, vlastne... už neplakala skoro vôbec.

Tak prečo práve teraz? Občas si veľmi priala vyroniť aspoň kvapku, aspoň pre ten pocit, aspoň zo slušnosti sama k sebe, ale nešlo to.

Tak prečo práve teraz? Keď tomu ani neverí?

Nie nie... Rozrobí si ešte niečo na hrdlo a zaľahne spať. Takto to ďalej kurva nejde.

Pijeme. Ako to skončí?

O týždeň sa vracia domov. Domov? Miesto, kam patrí, kde ju čaká pár najlepších priateľov a samozrejme ona, Lola. Jej kôň. Pridlho spolu neboli. Aké to bude opäť sa stretnúť? Opäť vojsť do jej boxu, dať jej ohlávku, vyviesť pred stajne, osedlať, vysadnúť,.. Aké to bude, znova ju objať a pritúliť si tvár k jej hrive. A dýchať jej vôňu, zavrieť oči a nechať slzy tiecť po tvári... Zas a znova sa jej srdce delí a stráca kúsok, ktorý asi už navždy ostane v Londýne. Už bola chorá zo všetkého toho lúčenia. Chorá a unavená.

What else is there? Lola... Jej Lola... Stále si opakovala, že je to to jediné, na čom jej v živote záleží, o čo sa jej oplatí bojovať a čo nikdy nenechá. Vedela, aké to je stratiť koňa, povedať mu zbohom. Vedela, čo by to s ňou urobilo.

Bola veľmi unavená... „Už nikdy nikoho neuprednostním pred svojím koňom.“ A priatelia? Naozaj sa dalo veriť, že niekomu na nej záleží viac ako na sebe? Rýchlo však potriasla hlavou a zahodila tú myšlienku ďaleko za seba. Nie, nad tým sa neoplatí premýšľať, aj tak tušila odpoveď a práve teraz nemala náladu upadať ešte hlbšie do svojej nevypovedanej rozdumanej melanchólie. Nie nie, nádych výdych a pokus o úsmev. Asi je načase znova prepnúť playlist. Shit.

Veľmi dobre. Opäť bola sama v izbe, len ona a jej notebook a hudba. A myšlienky, samozrejme. Tentoraz sa usmievala celkom bez príčiny. Mala proste v piči, už to bolo jedno. Z mokrých vlasov jej stekala voda, všetci odišli dole do skúšobne a ona tu sedela a počúvala hudbu. Vedľa v izbe boli ešte dvaja ľudia, ale s nimi sa skoro nevídala, mali ju tiež na háku. Keby nemala tú hlavu mokrú vybehla by na strechu s mp4kou a cigaretami. Bolo to jej najobľúbenejšie miesto tu zo všetkých, nikto si ju tam nevšímal a ešte nikoho nenapadlo tam za ňou prísť, aj keď v to vždy potichu dúfala. Len tam tak stála, nechala vietor jej rozfukovať vlasy okolo tváre, pozorovala oblohu a vyfúknutý dym z jej úst. V skutku magické miesto, fakt jej bude chýbať. Čas sa jej krátil... No tak, dievča, spamätaj sa! Hmm... Ten jej letmý úsmev, ktorého príčinu naozaj nepoznala. Bolo to komické. Ako malý blázon, vlastne možno ním aj je, podľa niektorých ľudí určite. Ach, čo na tom záleží? Keď má svoj svet, v ktorom sa jej úmysly ostatných ľudí nedotýkali. Len sa usmievaj dievča, usmievaj, kým môžeš, kým máš čas. Tá mokrá hlava ju trocha hnevala, nemohla ísť dole za nimi, lebo tam bola zima. No čo už... Mala teraz chvíľu pre svoj bláznivý svet.

Správne, to pre toto bol ten pofidérny úsmevík. Sex, drogy & rock n roll a ešte k tomu stolný futbálek. Very nice. Legendárny večer s bubeníkom a gitaristom jednej kapely. Lenivé ráno a nechutné cigarety plus spomienky na preležanú noc v posteli. Bol nenapraviteľný. Prepitý, prefajčený, ale za tým všetkým to bol dobrý chlapec. A k tomu sexi gitarista, uškrnula sa. Vyvrátila hlavu dohora a blažene vystrela ruky a natiahla sa. Ó áno, celkom určite to v sebe má, čím by si ju mohol pripútať k sebe. Ale potom... Už pár krát ju skoro dohnal k... slzám? Dievča, nezaľúb sa znova, z tohto sa už tak ľahko nevysekáš. Úsmev vystriedalo zachmúrené čelo. A hrala jej hudba zo slúchadiel, The Cure – Lullaby. Dotkol sa jej srdca a ešte stále to zjavne nepredýchala. A nebola jediná zachmúrená v tomto byte, to ju štvalo ešte viac. Hej, veď sú predsa kamarátky, tak prečo sa na ňu teraz mračí..? Či preto, že včera pila s jej frajerom a spala vo vedľajšej izbe a nie na jej gauči..? Možno jej už začína liezť na nervy. Predsa len tu bola socnutá celkom nezanedbateľnú dobu a to skoro mesiac. Ale pesnička zas preskočila, teraz jej zdvihlo náladu Friday I am In Love. Tak prečo sa teraz mračí, keď ona mala konečne celkom fajn náladu? Ale to bolo jasné, že ľudia nemôžu zakaždým zdieľať jej pocity podľa jej predstáv, takže sa ani trocha nehnevala, ale bolo jej to celkom ľúto. Ach.. Je načase sa zdvihnúť z toho pohodlného gauča, prestať snívať a ísť za ňou na kus reči, pomôcť s varením, domácimi prácami, hocičo...

Ležal polonahý na posteli a ona fajčila cigu na gauči. V izbe bolo ticho. Tušila, na čo asi myslí, ale boli zvláštne triezvi a tak sa konverzácia nesmelo točila len okolo bullshitu ako prežili dnešný deň. Boleli ju oči od únavy. Ale mala sto chutí skočiť k nemu do postele a odľahčiť celú situáciu jedným úsmevom. Lenže do nôh ako keby jej naliali olovo, čo to kurva má znamenať? Nechutné klišé, nechutný pocit, zahasila svoju úbohú cigaretu, ktorá bola samozrejme zámienkou pobudnúť v jeho izbe dúfajúc, že ten chlapec spraví niečo prelomové. Lenže zázrak pre nesmelé dievčatko sa nekonal. Zaželala mu vo dverách dobrú noc a s prekonaným ťažkým povzdychom sa presunula do vedľajšej izby k svojim živiteľom na gauč. Bubeník milo prekvapil ako parťák na pivo „hocikedy, hocikde a za hocijakého stavu“ jej zdola priniesol kartón o štyroch fľaškách Budweisera. Nice one! Jasné, že nikdy nesklame toto chalanisko. Krátky pocit eufórie napoly zachráneného večera prerušil zvuk z vedľajšej izby. Hral na gitare. Asi sa pôjde ešte pár krát prejsť po chodbe do kuchyne po nejakú pičovinu, alebo na wécko, umyť si zuby, alebo čo, samozrejme so sústredenou myšlienkou, aby vyšiel z izby aj on a stretli sa úplne „náhodne“ pri nejakej trápnej činnosti, len aby využila druhú šancu. Vlastne, aby dala príležitosť jemu využiť tú šancu. Možno pôjde ešte navštíviť strechu, má na ňu výhľad zo svojho okna, možno, možno,... Nie, takýchto možno už bolo, keď sedela na kraji strechy, nasávala cigaretový dym a po očku sledovala jeho okno či nie je aspoň malá šanca, aby ju uvidel. Bavilo ju čakať alebo čo? Čakať vlastne na nič? Sama tomu nerozumela. Tvorila si svoj príbeh celkom zvláštnym spôsobom, ale odhliadnuc od toho, že toto je život, bola by to nepochybne božská scéna. Dvaja milenci na streche. Len keby... Ach veru, keby bolo keby, boli by sme v nebi. To chce ďalšie pivčisko. A ďalšiu cigu nepochybne. Oh shit man, cheers!! Toten bubeník je správny chalanisko.

Dopozerala film o Jessym Jamesovi, ktorý ju trocha rozladil, taký bol dobrý. Jednoznačne to chcelo chvíľu rozjímania. Hodila na seba mikinu s kapucňou, kamarátkinu koženú bundu, schmatla mp4ku a cigy a vyšla na strechu. Bola už tma a obloha bola zatiahnutá, hnevalo ju, že opäť nevidno hviezdy. Cez strešné okno zahliadla dole v reštaurácii jeho postavu. Určite išiel hore. Potiahla si. Ďalšia jeho príležitosť, ktorú premárni. Chodila po mláke a snažila sa na suché miesto botaskou niečo nakresliť, ale veľmi sa jej to nedarilo. Napriamila sa a zamerala svoj pohľad na oblohu. Bol v kuchyni, videla ho cez okno. Scéna ako z filmu, kde mladé dievča oblečené ako rockerka čaká na svojho frajera z rockovej kapely a ďalej mal nasledovať perfektný dialóg, ktorý im predpísali scenáristi. Vyrušil ju pohyb od dverí na strechu. Nemožné. Srdce jej poskočilo, nevedela či od radosti, alebo to bolo skôr prekvapenie. Vyšiel za ňou a zapaľoval si cigaretu. Stále stála v mláke, ako jej s úsmevom pripomenul. Nevadilo jej to. Pýtal sa jej aký mala deň a ako dlho už je naspäť. Potom sa otočil a šiel späť. Nasledovala ho, lenže nepokračoval ku dverám. Tam je kôň, povedal. Prišla k nemu a pozrela sa na strom z jeho perspektívy. Naozaj, ha. Vrchol stromu pripomínal Pegasa. Až sa musela usmiať, strávila tu dlhé chvíle, ale toto si nikdy predtým nevšimla. Nie tak perfektné ako z filmu, ale bola šťastná. Bol tu. A večer, keď sa vráti bubeník z práce oslavujú Loline narodeniny. Dokonca bude aj fľaša nejakého šmakovného alkoholu. Prirástli jej k srdcu títo ľudia, ako bratia, ktorých nikdy nemala. Veru... Budú jej chýbať. A veľa.

Ležali vedľa seba v jeho posteli. Prechádzal jej prstami po nohe, bruchu, rukách, tvári,.. Mala zatvorené oči a len ho cítila, jeho teplé telo, vlasy a dotyky. V hlave jej hrali Kings of Leon – Closer. Bolo to krásne, ale celé vnútro sa jej naplnilo nekonečným smútkom. Bolelo to. Navyše si myslela, že nie len ona myslí v tej chvíli na to, že za pár dní odchádza a už sa nemusia nikdy stretnúť. Cítila, že sa na ňu pozerá, cítila to na tvári, ako ju vpíja pohľadom. Otvorila oči a ich pohľady sa stretli. Neusmial sa ako to mal vo zvyku. To ju zarmútilo viac než si myslela a tak oči znova zatvorila a nechala ho, aby sa na ňu pozeral. Zrazu okolo nej ovinul ruky pevnejšie a zovrel ju v tuhom objatí. Nebolo treba slová. Ostatní hovorili, že to na ňu všetko len hrá, ale ona čím ďalej tým viac pochybovala. Verila mu, aj keď možno robila chybu. Všetky chvíle, keď sa cítili a končekmi prstov blúdili po tele toho druhého, keď cítila jeho dych na svojom krku a šiji, na svojej tvári,.. A tiché čakanie na chvíľu, keď sa budú musieť rozlúčiť na dobu neurčitú. Stratila sa v ňom, zaľúbila sa. A tak ležali v objatí a ani jeden z nich neprehovoril. Zaspala. Snívalo sa jej, že padá...

Dnes zistila, že ju bavia bicie. Skúšala hrať a pár krát dokonca chytila rytmus, samozrejme sa to nezaobišlo bez alkoholu, ktorý veľmi neprospel jej zbrusu novému piercingu v jazyku. Každopádne ráno vstáva, aby obehla Londýnske pamiatky aj s gitaristom, nazveme to rande? Ponúkol sa. A teraz tu sedia v izbe aj s Darkom, ktorý je opitý, a on hrá. Má taký pocit, že dnešný večer by si zaslúžil milovanie, nakoľko tu bude už len dve noci počítajúc s touto. Pocity? Hrá tam Interpol – Obstacle 1. Rozpráva jej o spevákovi a pije pivo, ktoré z flašky vraj nemá rád. Všetko, všetko si zaznamená. Ten text, melódia,.. Veľmi inšpiratívne. Je už skoré ráno a vstávajú pomerne skoro, kvôli tým pamiatkam. Vraj jej povie fintu ako ho zobudiť. Teraz rozpráva, ako sa spevák s bubeníkom pochytili. A zas hrá King of Leon – Closer. Miluje ju. Pripomína jej skurvené všetko, skurvený domov, skurvené Anglicko aj skurvené vzťahy. To chce ďalšiu cigu, dopiče. Jednoznačne. Už to prepol, ale whatever. Dúfa, že jej neopuchne jazyk ako včera, to by bolo nepekné. Chlapi. Opíjajú sa ako dogy a ona by tak rada s nimi, lenže ako typický kozorožec mala rada veci pod kontrolou. Hrala sa s piercingom. Už sa dožadovala svojho playlistu. Pobozkal ju a chytil do rúk gitaru. Nice. Síce tu spal jeden veľmi opitý človek, ubezpečoval, že oňho môžu hádzať fľašku a nezobudí sa. Mala proste veľké plány.

Ako si myslela. Presne takto...

Pamiatky a galérie obehané, obidvaja teraz kempili v jeho posteli. Spal, hoci mal ísť do roboty. A ona premýšľala... Nad dnešným slnečným dňom. Chodili po Londýne za ruky ako frajeri, objímali sa, bozkávali, smiali, kúpil jej zmrzlinu,.. Čo ju nesmierne uspokojovalo po duševnej stránke. Už len dve noci, dva dni, a... Bude tomu koniec. Mala by si ísť vypláchnuť ústnu dutinu, aby sa jej nezapálil piercing z toho všetkého jedla a fajčenia. Lenže ona tu strácala svoj rozum, keď sa oňho opierala a vychutnávala posledné chvíle v jeho blízkosti, cítila jeho vôňu. Spoznala by ju aj v dave ľudí. Ach, dočerta!!! Zas do toho spadla, zas sa zaľúbila a bola nechutne zasnívaná, až sa jej nechcelo byť samej so sebou. Krista. Ale no čo... Takí bývajú zaľúbení ľudia. Klasicky s hlavou v oblakoch, ale to nechcela. Nechcela, lebo to bude bolieť, ale už vedela, že je príliš neskoro. Už v prvé dni ako sa stretli bolo jasné, že jej nebude pomoci. Čo komu spravila...

Its in the way that shes posing

Its in the things that she puts in my head

She puts the weight into my little heart

Plakala. Sedela vo vlaku čo ju viezol na letisko. Za oknami sa jej strácal Londýn... Nechcela plakať. Kamarátka ju bola odprevadiť na stanicu a ešte haluzili, kým neostávali tri minúty do odchodu. Potom nasledovalo objatie. Potom upozornenia aby sa ani jedna neopovážila začať buliť, lebo obe mali na krajíčku. Samozrejme to nevydržala a slzy sa jej rinuli z očí ako hrachy. Stála vo dverách vlaku a kamarátka hneď oproti pri ňom. Zavreli sa dvere. Plakali. Priložili ruky na sklo a bolo to kurva smutné. Potom sa vlak pohol a ďalšia etapa jej života sa uzavrela... Hral jej zo slúchadiel Johny Casch – Hurt. Spomínala na včerajší večer... Bubeník jej doniesol rozlúčkový cheese cake s fľaškou piva, chvíľu posedeli v izbe a potom sa jednoznačne presunuli do pivnice, kde bola skúšobňa a stolný futbálek. Drvili, smiali sa, pili, fajčili,.. A nikto ani slovom nespomenul že odchádza. Piráti, zachcelo sa im rumu, no fuj. Ani nevedela ako, ocitla sa pomerne opitá za bicími. Wau... Fascinovali ju, tak zobrala do rúk paličky a išla si – tum tum tuc tum tum tuc c tum tum tuc, za čo zožala slová uznania, že na to, že skúša len druhý krát jej to ide. Na pamiatku vyfasovala bubeníkove paličky, ou yes, mala ich vzadu v batohu. Už len dokúpiť tie bicie, haha. A taká opitučká išla s gitaristom do postele... Už predtým mala na kraji, ale v posteli sa celkom zosypala a slzy jej nekontrolovateľne tiekli po tvári. Nič nevravela, ale gitarista mal tú potrebu jej pripomenúť, že nechce vzťah na diaľku, a že je krásna a že sa s ňou cítil vynikajúco a že ju ľúbi. Bla bla bla... Vypláchnuť z tela von, najhoršie slzami. Ach, dievča dievča, ty si si zase raz dala. Zaspali záhadným spôsobom, ktorý si nepamätala a pochybovala, že on si bude niečo vôbec z večera pamätať, však chlastal neskutočne. Ráno ju budila kamoška, vtipne ju pristihla odokrytú a nahú vedľa neho. Ešte chvíľku... Ešte sa pritúlila, ešte ho pobozkala na tvári, krku, kľúčnych kostiach, rukách,... Objal ju ako v mrákotách, stále napoly spal. S výrazom zbitého psa mu povedala, že ide. Objal ju tuhšie. Musela pohnúť zadkom, ale ešte vo dverách sa otočila a zamumlala „Ahoj.“ Ako keby sa ešte mali vidieť, akoby len šla na nákupy do Tesca po cigy, alebo na hlúpy kasting. Teraz už ale sedela vo vlaku a vyzerala ako chudera, po chlastačke. K tomu urevané oči a jeho akčná batman mikina. Cesta jej ubehla prekvapivo rýchlo, ledva si stihla spakovať veci a vypadnúť von z vlaku. Fajn. Ide sa motkať po letisku. Jednoznačne to chcelo cigu... Tak teda, ahoj. Ahoj môj ďalší nevydarený vzťah. Ahoj pankáč, zvieratko, chlup, ahoj ty môj pošahaný sexi gitarista. Vidíme sa. Niekedy. Možno...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu