Práve som dočítala svoju historicky prvú knihu odkedy mám dcéru. Proste nestíham, na knihy nemám čas.

Som rada, keď stihnem porobiť aspoň to, čo musím a čo to sa naučiť do školy, teda v prípade, že sa na to nevykašlem a nerozhodnem sa pre improvizáciu. V prípade spomínanej improvizácie to síce potom dopadá ako tie moje nešťastné komisionálne skúšky, ktoré sa skončili 3kou. Áno ja viem, že už je to moje fňukanie nad tou trojkou neznesiteľné, ale keď mňa to strááášne štve

Vrátim sa ale späť k tej slávnej knihe o ktorej mal byť tento blog. A nie, nebude o nej. On vlastne nebude o ničom. No a čo, nevadí. Veď už ste si zvykli nie?

Karin spí. No niežeby som si ja sprostá ľahla aspoň na tú hodinu tiež, kdežeeee ja sa tu namiesto toho budem rozpisovať o blbej knižke, ktorú pravdepodobne po vrátení späť do knižnice (po polroku predlžovania) už v živote v rukách držať nebudem.

keď už som sa rozhodla byť taká kritická, tak začnem hneď z ostra NEPÁČI SA MI FARBA!!! A nie a nie a nie. Kombinácia zelenej a červenej sa mi nikdy veľmi nepáčila. Príde mi to divné, a to C mi príde ešte divnejšie a všetko na tej sprostej obálke mi príde divnééé!!!!

Priezvisko spisovateľa mi strašne pripomína toho z „Kto chytá v žite“, on sa možno tak ani nevolal, ale určite nejak podobne sa volať musel, veď ako inak by ma bol napadol. Ale možno mi už naozaj šibe, tak ak hej, tak sorry.

A samotný týpek na tej obálke. Proste taký ten prototyp „krásavca “. nemôžem si pomôcť, ale strašne mi pripomína Ďura Mokrého. Inak, to tričko čo má ten pán na sebe mi tak trochu pripomína to, akým utieram podlahu, ale to len tak medzi rečou, a samozrejme potichu. Nechceme predsa aby sa urazil .

zovňajšok ma nejak extra neprekvapuje, tiež som podobne vyzerala asi prvý mesiac, kým si moje telo akotak navyklo na to, že proste nebude spať tak ako sa mu zachce, a kedy sa mu zachce, ale tak a vtedy, keď mu to bude umožnené. Čiže ten chaotický chlapík je asi jediné čo na tej knihe vystihli /alebo jediné čo sa mi páčilo? asi som náročná ... /.

Asi končím. Chcem kačičku.

Alebo aspoň zajačika. Áno prosím, kúpte mi niekto zajačika. Je mi smutno

*ospravedlňujem sa za ďalší debilný blog, ale v poslednej dobe ma všetko buď vytočí alebo rozplače. Keby sa niekto náhodou rozhodol predsa len to risknúť a ísť so mnou von, milerada lebo ma tu takýmto tempom asi naozaj švihne *

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár