Teraz mi to príde decké, no ešte minulé prázdniny som bola taká istá aj ja. Tiež som si s radosťou ponadávala na to, že ma onedlho čaká zas rok mučenia v tom „premúdrelom blázinci“, ako sme to s kamošmi nazývali.
Pravda je však taká, že ani vo sne by mi nenapadlo, že ma niekedy v živote poteší fakt, že do nej tentokrát pôjdem. Áno, potešil a dokonca druhýkrát. Prvýkrát to bolo keď mi ako nesmelej deviatačke prišiel domov papier "PRIJATÁ", čím som sa vlastne lúčila s istou etapou svojho života a druhýkrát dnes. Oba razy sa to týkalo jednej a tej istej školy.
Každý jeden z nás má nejaké ciele a túžby. Snívame o veciach, ktoré v budúcnosti chceme dosiahnuť a o tom, kam sa až v živote chceme dostať. Jednou z našich prvých „ozajstných“ rozhodnutí je aj výber strednej školy.
Moji rodičia mi vždy hovorili: „Základku sme ti vybrali my, strednú si vyber sama.“
Nebolo to však celkom tak.
Rodičia mi síce nechali voľnosť vo výbere školy no moja drahá sestra povedala, a to si dodnes pamätám úplne presne lebo ma to dosť veľmi naštvalo : „Fajn pôjdeme podľa hry našich fotrovcov. Školu si môžeš vybrať sama, ale predtým ako odovzdáš prihlášku ti ju ja schválim.“ Síce ma to naštvalo, no nemala som na výber.
Keby bolo po mojom tak som kozmetička.
Lenže bohužiaľ bolo po jej, a tak som skončila na gympli.
S čistým svedomím môžem povedať, že jej za to ďakujem.
Je pravda, že gymnázium nie je mojou vysnenou školou a oveľa viac by ma bavilo chodiť na školu typu kozmetička alebo kaderníčka, no dnes už viem, že ak sa niekedy chcem dostať na výšku, na ktorú chcem ísť úplne od malička, cca od 5 rokov, tak proste potrebujem mať vysvedčko kde bude figurovať slovíčko : „gymnázium“.
No čo snáď raz budem aj kozmetičkou Sny sa predsa niekedy plnia no nie?
Možno to chcel niekto tam hore, možno to bola náhoda, alebo to takto malo byť. Nech už to bolo akokoľvek, aj tak ďakujem.
Ďakujem mojej úžasnej triednej, vďaka ktorej aj napriek tomu, že som z tej danej školy odišla po polroku, a teraz som za ňou prišla s tým, že mám problém a potrebujem sa tam vrátiť, 12 septembra nastupujem zas na tú moju „vysnenú prvú školu“ a zas medzi mojich starých spolužiakov
* Zvolen sa vlastne znovu stáva mojím domovom *
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
adsy
30. 8.augusta 2011 12:26
som rád, že si problém škola vyriešila. Aspoň dúfam
3
Nemáš to v živote vôbec ľahké ale myslím si,či už z vlastnej skúsenosti alebo presvedčenia, budeš skvelá mama a skvelý človek už si. Tieto veci v živote silných jedincov nakopnú vpred a nepoložia na kolená. Budeš sa mať určite dobre. Sestra ti určite pomôže nie? A jedna otázka, osobnejšia... vo Zvolene budeš bývať sama? Alebo ako? Máš priateľa?
4
Držim ti palce,naozaj ťa obdivujem
a do zvolena budem chodiť aj ja,ale na zdravotnú
a do zvolena budem chodiť aj ja,ale na zdravotnú
7
akože si nemala na výber? čo ti má čo sestra pindať do toho na akú školu ideš? samozrejme že si mala na výber, mohla si ju poslať do riti a prihlášku poslať priamo škole? wtf?
Napíš svoj komentár