Krásna, tak, ako ju sám Boh stvoril.
Iba v Evinom rúchu.
Jej dokonalé krivky túžili po pozornosti mužských rúk,
krvavočervené pery lákali k bozku,
a nezvyčajná detská nevinnosť jej na kráse ešte pridávala.
Bola neodolateľná.
Napriek tomu, že bola úspešná a uznávaná ekonómka, svoju prácu nenávidela. Alebo skôr nenávidela odchody z nej?
Nie. Jediné čo nemala rada bola tá neprekonateľná samota čo pociťovala pri každom pohľade na párik usmievajúcich sa zamilovaných ľudí čo stretla po ceste domov.
Ubíjalo ju to.
Ubíjalo ju pozerať sa na dvoch mladých šťastných ľudí, ktorí si užívajú každú minútu spolu, ktorí sa držia za ruky a môžu sa pobozkať.
Dennodenne ukazovala svetu jej bezstarostnú tvár. Alebo skôr masku?
Vždy usmiata, dobre naladená, vždy ochotná každému pomôcť, každého vypočuť.
Nebola zlá, chcela len ukryť to čo nosila hlboko vo svojom vnútri, tú neznesiteľnú bolesť, čo cítila.
Závidela im každý bozk, každý pohľad a každý dotyk.
Častokrát sa pristihla pri tom, že sa zamýšľa nad tým, či vôbec ich vzťah s Patrikom má zmysel. Poznajú sa niečo cez dva roky.
Sú to dva roky čo spolu chodia. Teda chodia, nie je to chodenie ako chodenie. Áno, sú v dennodennom kontakte, skype, fotky, icq, smsky, telefonáty no celé je to takpovediac virtuálne. Videli sa raz v živote na asi polhodinku. Bolo to asi pred rokom.
Obaja si mysleli, že to bude fungovať, že občasné stretávanie sa udrží „vzťah na diaľku“, tento vzťah na diaľku však bol ním len pár mesiacov, potom sa postupne prestali baviť o spoločných stretnutiach, prestali si plánovať víkendy a zabudli aj na dni kedy mali byť spolu. Vlastne ani nevie kedy a ocitla sa v jej vlastnom virtuálnom svete. S ním.
Boli to tá šťastná Majka a Paťko. Tá dokonalá dvojica. Pri spomienke na ich začiatky keď si myslela, že prvým stretnutím sa všetko obráti na dobré sa jej po lícach začali kotúľať slzy.
Ich prvé stretnutie bolo vlastne aj posledné.
Odvtedy žili zavretý v bytoch stále za počítačom. Zabudla na to ako chutí život. Ako chutí zábava a stratila priateľov. Nevadí. Mala jeho. A to bolo to hlavné.
Lenže chce to takto? Chce stále plakať, že iné páry sa môžu pobozkať a ona môže len závidieť? Chce žiť sms-kami, telefonátmi a chatom? Chce milovať fotku? Tú prekrásnu, s nádhernými modrými očami a úprimným roztomilým kukučom, ale predsa fotku?
Chcem lásku čo nebude len o „to prejde pôjdeme na skype“, chcem lásku čo bude o rozhovoroch, dotykoch, bozkoch a objatiach ...
Ľúbila som ťa, ale už nechcem žiť v snoch ...
** Prepáč **
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
18. 9.sept. 2011 15:19
Napíš svoj komentár