Nie, nieže by som mala proti nim niečo osobné, to nie, len sa mi jednoducho slovo doktor spája so slovami ako sú infúzia, krv, nemocnica a bolesť. Uznajte, ani jedno neznie lákavo.
Pôvodne to mala byť len obyčajná prehliadka a neskôr vyzdvihnutie výsledkov.
„Neboj to je len hlúpa rutina“, povzbudzoval ma Maťo keď sa ma od 6:00 snažil vytiahnuť z postele.
„No ale vieš, aha pozri mám horúčku. No skús, uvidíš, že mám. Nemôžem tam predsa ísť keď mám horúčku, či?“
„Ninka, žiadnu horúčku nemáš“, položí mi ruku na čelo a usmeje sa, “ale keď ti to urobí dobre tak na“, podáva mi teplomer.
Chvíľka ticha. Teplomer pípa.
„36,4. Nič ti nie je, tak makaj a už ma neštvi prosím ťa, neodhryznú ti tam z nosa“
„Sviňa jedna hnusná, teplomer jeden nepodarený! Ešte aj ten musí byť proti mne!“ zanadávam a horko-ťažko vyliezam z postele.
O asi trištvrte hodinu neskôr vchádza Maťo s Kajkou na rukách.
„Ninočka nechci ma naštvať a makaj, pozri dokonca aj Karinka je menší bojko ako ty“
„No vidíš ... asi je po otcovi ... a ja som zas po tom svojom .. tiež sa bojí všetkého“
„Makaj lebo prisahám, že ťa tam vezmem v pyžame“
„okej som za “
„Nina!!!“
Po asi polhodinovej ceste a mojom neustálom vyplakávaní (Karin sa na mňa celý čas pozerala pomerne nechápavo asi nie je celkom normálne báť sa doktorov ako čert kríža sme sa konečne dostavili do čakárne.
Nervózne som si tam sadla zatiaľ čo Maťo vonku zabával slečnu, ktorá sa len pred pár dňami rozhodla, že sa jej zachcelo špacírovať sa kade sa dá a nie a nie ju zastaviť. Pričom ma vonku posmelil vetou „Veď čo najhoršie máš za sebou, toto sú už len výsledky, nezožere ťa“ , po ktorej som mu mala chuť jednu struhnúť, no našťastie som sa ovládla a ofučane sa pobrala do budovy.
Po 15 minútach vyšla sestrička s papierom a zahlásila moje meno. Najprv som sa to snažila ignorovať, no keď ho zopakovala druhýkrát, nemala som odvahu ďalej sa tváriť, že sa tam Lukáčová nenachádza a tak som sa radšej postavila a nasledovala ju.
„No Ninka ako sa cítite?“ opýtala sa s úsmevom
„Bolo už aj lepšie“ odpovedala som úsečne. Neznášam doktorov, ktorí sa tvária, že ísť k doktorovi je ako dostať darček, a že vám tam má byť super.
Chvíľu len tak sedela a premeriavala si ma, čo mňa osobne dosť rozčuľovalo. Potom konečne spustila a už podľa tónu hlasu som vedela, že niečo nie je v poriadku.
„Takže, výsledky mám v rukách a keď mám byť úprimná nedopadli vôbec tak ako som očakávala“
„To znamená?“
„To znamená to, že ich istá časť je v poriadku, no obavy mi robí tá krv.
„No a čo mi je pani doktorka?“
„Nemám právo určovať diagnózy bez toho aby som ich mala 100%ne overené, takže vám vezmeme krv, počkáme na ďalšie výsledky a potom sa uvidí ako budeme postupovať.“
„ Fajn a čo mi tak teoreticky môže byť?“ opýtala som sa a už na mne bolo dosť vidieť to, že začínam byť nervózna.
„Ak mám byť úprimná, nevyzerá to najlepšie. Starosti mi robí práve toto tu“
Nechápavo som sa zapozerala do papierov a čakala čo povie ďalej.
„Výsledky mi tu ukazujú, a dúfam, že sa mýlim, že by mohlo ísť o leukémiu. No ako som už povedala, múdrejší budeme po ďalších testoch. Nerobte si starosti, na tie bude dosť času po úplných výsledkoch. No ako som povedala, verím tomu, že sa mýlim.“
Niečo ešte povedala no mne to bolo jedno, keďže som ju prakticky nevnímala.
„Tak ďakujem, dovi“
„Dovidenia a vidíme sa o pár dní. Všetko bude dobré, verte mi“
*tak to určite* pomyslela som si a vyšla z ordinácie. Dole ma čakali Maťo s Kajkou.
Keď videl aká som bledá poznamenal len, „vyzeráš akoby si práve stretla ducha a to doslovne“ zasmial sa a pokúsil sa ma objať.
„Fajn poďme prosím“ odsunula som ho od seba a vykročila k autu
„Ninka stalo sa niečo?“
„Nie nič“
„Určite?“
„hej“
„Pozri, poznám ťa, viem, že sa niečo deje, no keď mi to povedať nechceš, dobre. Keď sa budeš potrebovať porozprávať, som tu áno?“
„jo“
„dúfam len, že si v poriadku“ povzdychol si a zahľadel sa na mňa.
„Tak čo, ideme do cukrárne baby?“
„Nie .. domov." Zavrieť sa do izby, kašlať na všetko a rozmýšľať nad tým čo bude ďalej.
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
roxanie
9. 10.októbra 2012 13:37
true story? uff..
3
ak je to pravda, nedokazem pochopit, ako moze mat niekto v zivote toho tolko vela.
5
ak je to skutočný príbeh, tak aj ja dúfam, že sa tá sestrička len zmýlila :/
6
si hrozne negatívna vo všetkom, čo si od teba prečítam...
ešte ani nemáš istý výsledok a už to berieš ako hotovú vec.
ešte ani nemáš istý výsledok a už to berieš ako hotovú vec.
7
@drejka : nie ono to bolo zmiešané všetky pocity dokopy .. to som bola na testoch a potom som tam šla po výsledky a tam som čakala 15 minút kým ma zavolali dnu ... sorry za chaotickosť
@leilla : hej som, bohužial to je jeden z mojich najväčších problémov, beriem veci vždy z tej horšej stránky ale zas, aspoň ma potom poteší lepší výsledok
@leilla : hej som, bohužial to je jeden z mojich najväčších problémov, beriem veci vždy z tej horšej stránky ale zas, aspoň ma potom poteší lepší výsledok
8
niina: je mi to ľúto. Mne tiež nemôže byť všetko jedno, keď aj ja som chorý. Ale nemám túto chorobu, ale to je jedno.
Drž sa, a veľa šťastia do budúcna!
Drž sa, a veľa šťastia do budúcna!
10
hlavne buď plná optimizmu a nepochovávaj sa zaživa, kým ti nič nie je
12
@drejka ja uz dlhsiu dobu toto citam a nevychadzam z udivu..
takze tym ze si mala zvysene leukocyty alebo crp faktor ti zistila ze mas leukemiu nie? tak to som ju pred rokom mala aj ja
takze tym ze si mala zvysene leukocyty alebo crp faktor ti zistila ze mas leukemiu nie? tak to som ju pred rokom mala aj ja
13
musíš žiť z prítomnosti lebo tú môžeš ovplyvniť nie budúcnosť a z každého okamihu, maličkosti...
Napíš svoj komentár