Od smrti jej milovaného otca na túto vetu reagovala vždy horšie než zle a preto bola pripravená na už dobre známy výbuch zlosti, silné slová, nadávky a podobné prejavy nesúhlasu, na ktoré už bola zvyknutá no nič z toho sa nekonalo.
Namiesto akejkoľvek z vyššie spomenutých reakcií len ticho sedela a ďalej sa venovala svojej miske s jogurtom.
„Niki, počúvaš ma vôbec?“
„no“ povedalo dievča, avšak bolo viac než zjavné, že je duchom neprítomná.
Pani Štullerová sa snažila ešte chvíľu zaujať jej pozornosť no nakoniec už toho mala dosť. „Nikola!“ skríkla.
Niki nadskočila a lyžička jej vypadla z ruky. Pri rýchlom pohybe lakťom strčila aj misku, ktorá sa rozbila a po celej dlážke bol jahodový jogurt.
„Ohh mami prepáč, ja nechcela som“ reagovalo dievča pri pohľade na jogurtovú spúšť čo spôsobila chvíľka nepozornosti. „Upracem to, nehnevaj sa.“
„To nič sadni si.“
„Nie naozaj mami, upracem to len chvíľu počkaj.“
„To nič Niki, naozaj to nevadí, ja to upracem. Za chvíľu budeš musieť ísť do školy a ja sa s tebou potrebujem o niečom porozprávať dcérka. Ináč čo to tam máš? “ spýtala sa ukazujúc na výkres položený na kuchynskej linke.
„Kde?“ obzrela sa za miestom, na ktoré ukazovala mama. „Jaj aha toto“ vzala do rúk výkres, „noo tak toto je moja práca do školy a dala som si ju tam preto aby som ju znovu nezabudla doma, pán Gajdoš by mi už totiž druhýkrát neuveril, že mi domácu zožral pes, ktorého tak mimochodom ani nemáme“ uškrnula sa a vložila výkres do tašky.
„No o čom si sa to chcela rozprávať mami?“
„Vieš dcérka ...“ začala pani Štullerová, v tom sa však ozvala z Nikinho vrecka pesnička od Nirvany. „Prepáč mami, zháňajú ma.“
„áno pani profesorka?“
Pri slovnom spojení pani profesorka Zuzana zbystrila pozornosť. „aha, dobre dobre. Dopočutia.“
„Prepáč mami ale náš rozhovor budeme musieť odložiť na poobedie“ povedala a popritom si už zaväzovala šnúrky na topánkach a hádzala do tašky zvyšky farbičiek čo mala porozhadzované po stole.
„Preboha Niki, chodíš na výtvarnú školu a to mi chceš povedať, že tam kreslíš s týmto?“ vzala do ruky kúsok pastelky a znechutene si ju začala obzerať.
„presne tak“ usmiala sa a vzala mame z ruky kus pastelky. „Vieš mami ako sa hovorí, aj s malým gašparkom sa dá zahrať veľké divadlo, treba k tomu len talent.“ Pri pohľade na mamin výraz tváre, ktorý naznačoval, že absolútne ničomu z toho čo počula nechápe sa rozosmiala, dala mame bozk na líce a v byte po nej zostala len sladkastá vôňa parfému čo na seba nastriekala pred odchodom.
„Tak teda poobede .. “ povzdychla si Zuzana.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mizoyka
17. 9.sept. 2011 16:34
pekné, bude to mať aj pokračovanie?
Napíš svoj komentár