Len tak stojíš na moste a premýšľaš: „Aký môže byť vysoký? Aká môže byť tá rieka hlboká? Dúfam, že to neprežijem! Už nechcem žiť!“ Si unavený, sklamaný, veľmi smutný. Je ti všetko jedno. Nemyslíš na nič iné len ako sa tvoje telo ponorí do hladiny rieky a poslednýkrát sa nadýchneš. Myslíš si, že tvoje problémy sú najhoršie na svete a neexistuje nešťastnejší človek. Prelezieš zábradlie. Pozeráš sa na modrú hladinu ligotajúcu sa v slnečných lúčoch. Slzy sa ti tisnú do očí. Stále si neistý či to, čo robíš je správne ale si si istý jednou vecou, že to, čo urobíš ťa naveky zbaví problémov.

Po chvíli naberieš odvahu. Áno, už si sa rozhodol. Posledná tvoja myšlienka je: „Už nemám prečo žiť!“ Rozprestrieš ruky a skočíš. Cítiš sa voľný ako vták, myšlienky ťa opúšťajú a hladina vody sa stále približuje. Zacítiš náraz na hladinu rieky a potom už nič, len tma.

Nikto nikde, nič naokolo, iba nekonečná temnota a až strašidelné ticho. Obloha bez hviezd, vyhasnutý mesiac, absolútne bezvetrie. Žiadne tiene, všetko bez pohybu. Zem sa stráca pod nohami, prestávaš ju cítiť, si vtiahnutý do tej tmy a nič proti tomu nemôžeš urobiť. Beznádej ti vzala ilúzie o tom, že niekedy ešte môžeš uvidieť svetlo.

Všetko je preč, pomaly zabúdaš na to čo sa predtým dialo. Chceš sa vrátiť späť do života, napraviť všetky chyby, čo si urobil. Čo keď ti tí ľudia neodpustili? Ľutuješ že si predtým čo i len pomyslel na smrť. Odišiel si bez toho aby si im povedal posledné zbohom. Zostal si tu sám. Samota, ktorej si sa celý život bránil ťa úplne pohltila ako nejaká čierna diera z ktorej niet návratu. Jediným spoločníkom sú ti len tie neustále myšlienky a výčitky svedomia. Máš kopec otázok, avšak nie je tu nik taký, kto by ti na ne mohol odpovedať. Necítiš nič, nevidíš nič a nepočuješ nič. Tá ničota ťa neskutočne ubíja. Čakáš, ani nevieš na čo. Tu neexistuje žiadny čas a ani priestor. Pripadá ti to ako večnosť, no možno je to len zlomok sekundy, keď zrazu zacítiš teplo a vidíš svetlo, ako sa stále viac a viac približuje. Nevieš čo sa s tebou deje, to svetlo ťa vťahuje obrovskou silou, ale tebe sa to páči. Nebrániš sa tomu, pomaly ako keby si mal novú nádej....

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
razorblade6  21. 10. 2008 18:52
CAW NIKKA MAS SUPER PRIBEH, AJ JA SOM NA TO UZ DAKEDY TAKTO MYSLELA ALE POTOM SI POVIEM VED V POHO DOJDEM DOMOV A UROBIM SI NA RAMENE ZOPAR PASIKOV A JE DOBRE - TAK MI STACI!
Napíš svoj komentár