Čo myslíte?

Som človek...Či nie? Sama neviem. Odjakživa žijem v tom, že patrím k ľuďom. Som rovnaká ako vy, správam sa tak, žijem tak. A predsa som iná. Nie, nie som výnimočná, som len iná. Som bytosť dvoch tvárí. Väčšina ľudí pozná len jednu moju tvár. Môžem povedať, že tú lepšiu, milšiu, priateľskejšiu a možno aj krajšiu. No existujú ľudia, ktorí spoznali aj tú druhú tvár. Nanešťastie, stali sa z nich úplne trosky alebo odišli navždy do najtemnejšej krajiny akú kedy svet videl. Tí, čo mali väčšie šťastie skončili na psychiatrii, tí ostatní spáchali samovraždy. Niektorých to ešte len čaká. Zatiaľ ich sprevádzajú len neznesiteľné nočné mory, pocit strachu, úzkosť, beznádej. Neustále myšlienky, že som stále s nimi a sledujem ich na každom kroku. Napĺňam ich pocity strachu ešte z detských čias keď verili na zázraky. Škoda, že prestali veriť. Rada robím ľuďom zo života peklo pretváram ich tzv. „reálny“ svet na niečo tak skutočné a tak nereálne, že sa s tým naučia žiť. No naučia žiť by bol asi nesprávny výraz, pretože žiť v takomto šialenstve sa nedá. Beriem ľuďom sny, beriem ľuďom nádej, beriem ľuďom zdravý rozum, beriem ľuďom radosť zo života a beriem im častý zmysel života- lásku....

Moja obľúbená časť dňa je noc. Zvláštne nie? Nespávam v noci, nikdy som nespávala a ani nikdy spávať nebudem, pretože mi to nikdy nechýbalo. Neviem prečo, rada sa v noci prechádzam. Občas zájdem k nejakému blízkemu človeku presvedčiť sa, či je v poriadku a celú noc len premýšľam. Premýšľam, kto bude další v poradí. Vždy sa snažím nezobudiť tých ľudí, pretože v noci som iná ako cez deň. Chcete vedieť aká? Nechcite. Keby som ich zobudila, skončili by možno ako tí, čo spoznali moju druhú tvár. Noc je možno čas, keď ma je vidieť v tom pravom svetle...

Neustále spoznávam nových ľudí, vkrádam sa im do života a je len na nich ako sa zachovajú. Buď sa naučia žiť s tou lepšou časťou mojej osobnosti, alebo ak ju nemienia rešpektovat, žíjú s tou druhou časťou mňa, teda skôr nežijú. Práve teraz sa stávam súčasťou aj tvojho života. Je na tebe ako sa ku mne budeš správať...

A čo ešte o mne? Som ako tŕň, ktorý sa ti zabodne do srdca tak hlboko, že ho nedokážeš vytiahnuť. Som ako oheň, ktorý ťa spáli vždy, keď sa s ním nebezpečne zahrávaš. Som ako ľad, ktorý sa nikdy netopí, zmrazí ti dych a tvoje doteraz vždy tlčúce srdce pomaly prestáva biť. Som to ja. Ešte stále si myslíš, že som človek? Nie? Tak ako by si ma nazval? Mnohí ma nazývajú bolesťou, nenávisťou alebo šialenstvom, smrťou...A ty?...

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu