Som slnko, ktoré večer za lesy sadá.
Som klamár, čo radosť predstiera.
Som ľad, ktorý život zohrieva.
Som paňou svojho osudu
Svojich pravidiel a svojej pravdy
Pozerám do prázdneho sudu
Som diabolským anjelom navždy.
Som stará, stará budova
Tých, ktorí hľadajú domov
Nie som však sama, ako vdova
V zajatí kovov.
Ale strácam sa v krajine
Z plechu a kartónu
Každý nájde to čo hľadá
Ja chcem najsť slobodu..
Práve ja poznám žiaru ohňa,
Ja poznám smiech bolesti
Ja poznám možnosti jediného sna
Pokiaľ sa slnko nezlosti.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár