Láska je slovo na päť písmen, on mi na konci povedal až päť slov... Part 7.

Keď som sa konečne za pomoci zábradlia a Martina dostala dreveným schodiskom von z pizzérie, pod sukňu sa mi okamžite zavŕtal perverzným spôsobom ľadový vietor.

"Kam ma to vlečieš? " spýtala som sa pobúrene, keď ma neprimerane rýchlym tempom hnal dolu ulicou. Bola som do neho zavesená ako štrnásťročná školáčka do svojej kamarátky.
"Joj, prepáč, zabudol som, že máš opätky, " spomalil tempo a pozrel mi na nohy, akoby sa chcel ubezpečiť, či som nenechala čižmy v pizzérii.
"Kam to ideme? " spýtala som sa ho po chvíli.
"Mmmm... na stanicu..." odvetil mi potichu.
"Chceš ísť domov? ? " spýtala som sa a neveriacky som pozrela na mobil. Bolo pol ôsmej.
"A-asi hej... potrebujem sa ísť domov učiť..." odpovedal mi nesmelo.

To určite, pomyslela som si, ale už som mu na to nič nevravela... Božeee, mala som radšej držať hubu a nešpárať sa v týchto ošemetných veciach. Ak by som to nechala len plynúť, neutekal by teraz odo mňa.

Došli sme na stanicu. Autobus mu šiel až o hodinu.

"Takžeeee...? " otočila som sa na neho s očividným víťazstvom v očiach. Nechcela som, aby odišiel.
"Je tu niekde niečo otvorené? " spýtal sa ma po tom, ako si celkom kvalitne rozhrýzol spodnú peru.
"Myslím, že tuto hneď vedľa stanice je nejaká... krčma či čo, " ukazovala som ledabolo približný smer.
"Okej, tak ideme tam, chcem pivo."

Sadli sme si opäť vedľa seba. Po prvom pive sa začala infantilná hra. Ako som sa vrátila z hajzlu, predstavila som sa mu úplne ináč.

"Ahoj, ja som Dominika, Nixina sesternica, stretla som ju na vécku, ale bolo jej zle, tak šla domov... Som tu, aby som ti to povedala..." nadhodila som ledabolo. Okamžite ma pochopil.
"Och, a nestalo sa jej nič, nemám jej zavolať? " spýtal sa naoko ustarane.
"Nieeee, bude v pohode, len skrátka... asi by som to nemala takto verejne, ale vieš... dámske veci a starosti..." povedala som pološeptom.
"Jasné, hej, chápem. Inak, dosť sa na seba podobáte, " zadíval sa na mňa opäť tým pohľadom, ktorý bol zároveň skúmavý, ale najmä hrozne sexi.
"Hej, to nám každý vraví, že sme ako dvojčatá a nie sesternice. Keď sme boli menšie, hrali sme sa na sestry a každý nám to veril.... Ale Nixi sa strašne zmenila, už s ňou nie je sranda, je nudná a vôbec.." hodila som rukou a chcela počuť pravý opak.
"Nixi a nudná? Ti jebe? " zaklincoval to otázkou.

Zrazu prišiel barman a požiadal nás, aby sme dopili, lebo už budú zatvárať. Celkom dobre sme sa ešte chvíľu bavili na tom, ako dve čašníčky lomcujú s napospas opitým človekom, ktorému sa očividne veľmi dobre spalo na tvrdej lavici. Nerovný zápas o prebudenie ukončil barman, ktorý pijana schytil a s miernymi ťažkosťami vyvliekol von, kde ho položil na schody. Kým sme zaplatili, pijana už nebolo.

Na stanici sme zistili, že Martinovi ušiel bus a ďalší mu ide o trištvrte hodiny. Kým sme popíjali čaj z automatu, na ktorý ma pozval, pokračovali sme v konverzácii, v ktorej som na seba vzala podobu svojej fiktívnej sesternice.

"Čo si myslíš o Nixi? " povedala som popri tom, ako som usŕkavala horúci čaj.
"Je to veľmi pekná kočka. Páči sa mi. Ale to jej nehovor..."

Obliala som sa čajom. Nie priveľmi, len trošku. Vyschlo mi v krku a zrazu som pocítila úžasné teplo. Nie kvôli čaju pariacemu sa kdesi z oblasti môjho kolena, ale hrialo ma na duši. Tak ja sa mu páčim! ! ! Juchu!

Zrazu som chcela byť opäť sama sebou. Odbehla som preto za automat na kávu a o chvíľu som sa vrátila.

"Čauko, nevieš kam zmizla Dominika? Pred chvíľkou tu predsa ešte bola..." obzerala som sa okolo seba.
"Ty si cvok, " povedal a začal sa strašne smiať.
"Poďme na cígo, " zavelila som a šla smerom k východu.

Martin kráčal za mnou a odrazu ma z ničoho nič objal.

"Si super, " zašepkal mi do vlasov a mne prešli po chrbte príjemné zimomriavky. Neodpovedala som mu.

Sadol si na múrik a naznačil mi, že si mám sadnúť vedľa neho.

"No isto, a dostanem zápal vaječníkov, " krútila som hlavou nad ponúknutým miestom, "radšej postojím."
"A toto miesto by ti už vyhovovalo? " ukazoval na svoje kolená.

Sadla som si teda na jeho pravú nohu a vytočila sa smerom k nemu. Mlčky sme fajčili. Po chvíli som neodolala a začala ho hladiť po tvári. Prstom som prešla po línii vlasov a čela a cez nos som sa dostala až k jeho perám. Zavrel oči. Keď ich opäť otvoril, uvidela som v nich túžbu. Pootočil hlavu bližšie ku mne a ja som vedela, že tentoraz mi nepovie NIE.

Bozkávali sme sa s ľahkosťou aj vášňou, pritískal si ma k sebe čoraz tuhšie. Zrazu prestal a s perami vzdialenými sotva pol centimetra od mojich mi pošepkal - "Toto sa mi ešte nestalo..." a začal sa nekontrolovateľne triasť.

"Zlatko, si v poriadku? " úprimne a ustráchane som na neho hľadela. Chytil mi ruku a pobozkal ju.
"Si neuveriteľná..." šepol mi do ucha.

Neskôr mi povedal, že to bolo prvýkrát v živote, kedy sa z jediného bozku vzrušil natoľko, že bol istú chvíľu úplne mimo sveta, času a priestoru. Život prináša neustále neuveriteľné zvraty, ktoré by málokto predvídal. Že ďalší takýto okamih nastane v celkom krátkom čase po prvom bozku s Martinom, to nemohol tušiť ani jeden z nás...

TO BE CONTINUED...

 Vymyslený príbeh

11 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu