Láska je len ľudské poblúznenie, ktoré zastaví činnosť rozumových orgánov...

Áno presne to to je. Dlho som rozmýšľala ako tento jav identifikujem a pritom to je také zrejmé a pochopiteľné.
Z biologického hľadiska by som to nazvala jednoducho odumieranie buniek. Dovolím si napísať pár príkladov z mojej vlastnej skúsenosti.
Stalo sa mi to na slovenčine keď som začala pociťovať totálne zlyhanie. Učiteľka sa na mňa obrátila s otázkou: “ Julka, povedzte mi aspoň jedného predstaviteľa z obdoba talianskeho humanizmu a renesancie.” Moja odpoveď bola taká nepredvídateľná, ako len nepredvídateľnosť môže existovať. Áno, bol to Ľudovít Štúr. Teda tí menej poznačení týmto javom vedeli, že to je čistá kravina. No ja to beriem ako samozrejmosť. Dodnes rozprávam samé kraviny.J
Dáte mi za pravdu keď poviem, že sa to netýka len odumierania buniek. Ďalším znakom tejto epidémie sú príznaky v oblasti chémie. Ani nevieš prečo, ale vstaneš o dve hodinky skôr, pekne sa namaľuješ, natočíš si vlasy, navoňavkuješ...
Dámy a páni tomu vravím totálny skrat, ktorý ma tiež zasiahol. Všetky tie srajdy si kydať na tvár a striekať si na telo moč z bizóna či z čoho to je.
Prídem na hodinu matematiky a ja objavujem ďalšie spojitosti. Každá jedna rovnica, ba i nerovnica má riešenie. Ani neviem ako, ale poznám výsledok! (Teda pravdu povediac si ho pozriem vzadu v knižke.) Týmto chcem povedať, že každý jeden problém čo existuje má vopred pripravené riešenie. Preto sa netreba báť ťažkého obdobia. Lebo my vieme, že je to neúmerné množstvo protónov a elektrónov v atóme.J
Ešte aj človek poznačený láskou si bohužiaľ spočíta koľko je dva a dva ( 5 ). Vy to nevidíte? OK tak vám to poviem. Vymenovala som takmer všetky predmety, ktoré sa učíme v inštitúcii nazývanej - ŠKOLA. Všade kde sa pohneme sa nachádzajú samé veci, ktoré nás naučia milovať.
Škola nás zaúča do života aby sme vedeli, že život nie je vždy fér a nikdy ani fér nebude. Život je ako konštanta - daná a nemenná. A život nám skrášľuje práve láska. ( Niekto by povedal, že mu život skrášľujú peniaze. Ale v skutočnosti to je len láska k peniazom!)
Po dlhom čase si to všetko uvedomujem. Láskou som bola sklamaná, no teraz zase milujem. Vždy tu je ale nejaký háčik.
Pre mňa je hlavné to, že som pocítila malú čiastku z lásky a už nepozerám len rovno, ale aj vedľa seba. Asi každý pozná ten pocit, keď sa mu chveje vnútro. A keď ho niekto doslova “žerie” pohľadom...
Stačí otvoriť oči, lebo vždy tu je niekto, kto práve pre teba žije, ale bojí sa to oznámiť svetu.
Netreba však zabúdať, že sa nedá žiť ani v minulosti, ani v budúcnosti. Lebo ten, čo nežije pre prítomnosť nemá ani budúcnosť, ani minulosť.

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu