"Vždy si myslel len na seba, len na to, aby si sa mal dobre ty!" Fňukala a vo mne vrela sopka. Ešte chvíľu a vybuchnem, ešte chvíľku...
"Neviem čo viac chceš. Stále na mne hľadáš len chyby, stále dookola mi opakuješ, čo som urobil zle. Každá moja snaha ti smrdí. Už sa nikdy nebudem pred nikým plaziť na kolenách, ani ty nie si výnimka!" Od zlosti som až prskal.
"Načo sme vlastne ešte spolu? Rozíjdime sa." Vyhŕkne impulzívne.
"Čav!" Skríknem akoby to bol rozkaz. Až sa sám zarazím ako som to odporne povedal. Otočil som sa jej chrbtom a tváril sa, že čakám kedy odíde. Ale kroky som nepočul, stále tam stála. Po pár sekundách mi to prišlo všetko ľúto, otočil som sa a nemo sa prizeral. Bol to priťažký náklad. Nedalo sa ním pohnúť.
"Nie som ten s kým budeš šťastná" Vravím a dlaňou jej utieram slzy z líca. Možno vyhŕkli nejaké aj mne. "Ja ti viac ako moju lásku dať nedokážem". Načo sa rozvzlykala ešte viac a ja som sa už topil v zúfalstve, alebo skôr v spleti hnevu, smútku a zúfalstva. Mal som chuť skriknúť "Prestaň revať a poďme sa normálne porozprávať!".
Mráz tuhol a my sme tam stále stáli ako ľadové sochy. Blízko seba ale v tom okamihu sme si boli príliš vzdialení, nedokázali sme žiť v jednom vesmíre. Prešľapoval som nervózne z nohy na nohu a čakal na jej slová. Sneh vrdžal. Lampy blikali a vzdialené svetla z panelákov sa v mraze akosi zvláštne vlnili. Chytil som ju za ruku:
"Neber mi moju slobodu." Prosebne som povedal. Po pár sekundách mlčania som jej prešiel prstami medzi vlasmi až k temene hlavy. Pritsol som ju k sebe a pobozkal.
"Chcela by som väčšie istoty."
"Viem ti dať len lásku."
"Ale..." Nestihla ani dopvedať, skočil som jej do reči, viem, čo chcela povedať.
"Pocit lásky nikdy vo mne nebude tak veľký, ako potreba slobody. Nikdy." Razantne som sa oprel na päty a tváril sa neoblomne - mal som vždy jasno v mojich prioritách.
Bola pridlho ticho a ja som to už nezniesol. Ešte raz som ju pobozkal a odišiel. Zabalil som si vak, mapu a teším sa ako zajtra zase vypadnem do hôr...
Prepáč Láska, že sa neviem vzdať toho, čo ma nikdy nesklame. Koľkokrát ma sklamala žena a láska, hneď ako mi nasadí obojok, utečiem. Ja sa naozaj bojím aby si ma neikto nezavrel do klietky. Daj mi voľnosť a ja ti sľubujem, že budem navždy len tvoj...
Ktovie, čo bude zajtra...
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
2
suhlasim s @grietusha a je dobre nepodriadovat svoje priority niekomu, ano vo vstahu treba robit komromisy, ale nie obmedzovat sa navzajom...
3
Ten článok... je perfiš... akurát som sa pokúšala vyprodukovať niečo, ale vzdala som to. Avšak tvoje myšlienky mi úplne nahradili to prázdno z nenapísania.
Sloboda... to jediné, čo si nesmieme nechať vziať. To najdôležitejšie.
("Daj mi voľnosť a ja ti sľubujem, že budem navždy len tvoj..." Nonormal) citát jak vyšitý.
Sloboda... to jediné, čo si nesmieme nechať vziať. To najdôležitejšie.
("Daj mi voľnosť a ja ti sľubujem, že budem navždy len tvoj..." Nonormal) citát jak vyšitý.
4
super blog... a ohladne tej slobody súhlasím, ten moj v pohode rešpektuje že ked sme spolu viac ako 3 dni tak začnem byť nepríjemná. Dúfam že to pochopí aj tá tvoja, kompromisy sú dosť doležité...
5
úžasné...voľnosť,sloboda je základ...inač to nikdy nebude fungovať ak to vnímate rozdielne...snáď si to uvedomí
"Chcela by som väčšie istoty." ... istota,nie je nikdy úplná,je to o dôvere
držím palce
"Chcela by som väčšie istoty." ... istota,nie je nikdy úplná,je to o dôvere
držím palce
6
8
@grietusha suhlasím...
clovek nemoze byt "majetkom" toho druheho...a kazdy clovek dostal slobodu a nemala by ta sloboda byt obmedzovana...
aaaa @demola ten citát si vystihla.. mas pravdu
clovek nemoze byt "majetkom" toho druheho...a kazdy clovek dostal slobodu a nemala by ta sloboda byt obmedzovana...
aaaa @demola ten citát si vystihla.. mas pravdu
9
"Vsetko ta zradi, len sloboda nie." Jevgenij doga.
tiez hladam niekoho, kto ma nebude chciet vlastnit... neda sa to... a ani sama nechcem vlastnit.
drzim ti palce...
tiez hladam niekoho, kto ma nebude chciet vlastnit... neda sa to... a ani sama nechcem vlastnit.
drzim ti palce...
11
Úplne nádhern ýčlánok, po dlhej dobe prečítať niečo z Birdzu, tak bolo jasné, že prečítam niečo od teba. Vždy som mala slabosť na tvoje články... ale tento bol obzvlášť... obzvlášť au. Áno, sloboda, to je to, čo niekedy mne chýba a ani nikoho nemusím mať... tiež nenávidím, ak mi niekto dáva opraty, chce si ma osedlať, nechce ma pustiť tam, kam chce moje srdce.... ľudia sú zvláštni. Všetci sme zvláštni, robíme chyby... potom to takto dopadá. Prenádherný príbeh...
Napíš svoj komentár
láska má oslobodiť, keď spúta, nie je to tá pravá.